že predchádzajúce tri znamenali nulový kvalitatívny prínos. Ako Macejko na stoličke Palacku, tak Harach na mieste Černáka i R.Kováč ako náhradník Šagáta vniesli do kabinetu jediné pozitívum - z vedenia štátu zmizli ľudia, ktorí sa vrcholne zdiskreditovali, resp. ich proste zadlávili okolnosti (Šagát). Dokonca v prípade Macejka je ešte aj to jediné pozitívum dosť pochybné...
U Jozefa Stanka - ako sme už oznámili - sú naopak osobnostné predpoklady nielen na to, aby ho neprichytili pri hazarde a nadštandardnom stavaní, ale aj na to, aby pohol agendou rezortu, na ktorú predchodcovi asi pri tipovaní neostávali sily a čas. To vskutku platí i napriek faktu, že bol druhosledovým komunistom; ak patrí nominácia SDĽ, prvého ministerského kandidáta s neboľševickou minulosťou budeme oslavovať tak o tri volebné obdobia. Teda ak ešte táto strana bude vôbec v situácii, aby mohla kohosi nominovať... A ak vôbec bude...
Zdá sa však, že napriek rozumným argumentom dozrieva v SDĽ z odmietnutia Tuchyňu ďalšia vzťahová trauma. Včerajšie hulákanie poslanca Štefana Rusnáka (nemýliť s Jánom, ktorý je predsedom klubu SDK) nechalo nahliadnuť až na dno tejto frustrácie. "Vymenovať na post ministra obrany človeka, ktorý nemá dosť znalostí o armáde, je rok a pol pred voľbami maximálne nezodpovedné", nechal sa počuť tento excelentný zastupiteľ, podľa ktorého je síce Stank zrelý človek (bodaj by nebol v šesťdesiatke), ale má "trocha iné životné skúsenosti".
Nuž, práve životné skúsenosti, ak teda odhliadneme od minulorežimných, sú najväčšou prednosťou Stanka: Desať rokov sa pohyboval v Prahe, z toho sedem v diplomatických kruhoch, kde mohol z bezprostrednej blízkosti sledovať a študovať prístupový proces ČR do NATO. Čo, všakáno, je absolútnou prioritou rezortu, ktorý preberá. Navyše, keďže prichádza zďaleka, je nezaťažený väzbami na rôzne štruktúry a záujmové skupiny, ktoré ho majú takto omnoho menšiu možnosť lanáriť do svojich osídiel. Nezanedbateľnou prednosťou Stanka oproti Kanisovi napríklad je, že si netyká s tým Majským, s ktorého firmami má rezort obrany obchodné vzťahy.
Je absolútne zarážajúce, že poslanec, ktorý sa dva roky moce v najvyššej politike, takúto abecedu nevie pochopiť. Rusnák si stále myslí, že "lepšieho kandidáta ako Tuchyňu táto koalícia nemá". (Teda nielen SDĽ - dokonca celá koalícia.) Takže argumenty Dzurindu, že nebol prijateľný pre NATO, považuje za zavádzajúce: "Potvrdilo sa totiž, že to nie je pravda". Nuž, u Rusnáka by to už nestálo za komentár. Kedže ale to isté vyhlasuje aj Migaš, ktorý je predsa len čosi významného, tak sa žiada týmto dedinčanom čosi urgentného ešte raz povedať.
Neexistuje štát NATO, v ktorom by bol ministrom obrany vojak z povolania - aktívny či bývalý. Nie je to žiadny príkaz, takúto podmienku naozaj nenájdeme v žiadnom dokumente. Ide jednoducho o dlhoročnú tradíciu, ktorá nepozná výnimku (okrem špecifického prípadu Turecka a Grécka v 60.-tych rokoch) fakticky od založenia aliancie. Dôvod, prečo demokratické krajiny delegujú tento post vždy civilovi, sa volá politická kontrola armády. Skúsenosti, nielen z vyložene autoritatívnych a totalitných režimov, ale i z niektorých formálnych demokracií sú totiž také, že generáli a plukovníci, obdarení politickou legitimitou, občas zneužili svoju moc na zasahovanie armády do vnútorej politiky. Vo vyspelých demokraciách je toto síce už dnes nemysliteľné, ale aj práve preto, že oddelili politické a vojenské velenie armády.
Žiadny predstaviteľ NATO, samozrejme, nikdy OFICIÁLNE a VEREJNE nepovedal, že ak Slovensko bude mať šéfom obrany vojaka, môže sa s členstvom rozlúčiť. Takéto stanoviská sú vždy iba NEOFICIÁLNE signály, ktoré sa odkomunikujú pri neformálnych príležitostiach. V tejto forme ich dostali všetci rozhodujúci ústavní činitelia - vrátane Migaša. Ak teda na nesmierne hlúpu otázku akéhosi bruselského spravodajcu niektorý z hovorcov NATO "dementoval" intervenciu v tomto zmysle, nie je to svedectvo o "zavádzajúcom Dzurindovi", ale o zadubených vidiečanoch, ktorí sa za dva roky z politiky nič nenaučili.
Z Rusnákových výlevov vyčnieva ešte jeden nezničiteľný mýtus, ktorý tu úspešne dlhodobo prežíva: "Požiadavka, aby nový minister nepochádzal z armádneho prostredia, znamená, že minister nemusí byť odborníkom, čo nepovažujem za správne". Veľký omyl. Minister je POLITIK, zodpovedný za plnenie vládneho programu v rezorte. Odborníci majú miesto o poschodie-dva nižšie. Západné demokratické vlády sú plné "turistov", ktorí vystriedali dva-tri rezorty. Samozrejme, nie je na škodu, ak politik je náhodou aj expertom z "branže". Jedinou výnimkou, kde sa to v slušných štátoch nepripúšťa, je práve ministerstvo obrany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
