evidujeme niekoľko období. Spočiatku sa slávil ako narodenie Ježiša Krista, jeho krst, pripomínala sa pamiatka troch mudrcov a spomínal sa aj prvý zázrak v Kane Galilejskej, kde Ježiš premenil vodu na víno. V štvrtom storočí malo prioritné postavenie slávenie Kristovho narodenia, potom sa sviatok a uctievanie mudrcov oddelili a presunuli na 25. decembra," uviedol diecézny vikár pre masmédiá na Gréckokatolíckom biskupstve v Prešove Marek Pribula.

Šiesty január zostal teda sviatkom Pánovho krstu v rieke Jordán. Podľa Písma svätého sa počas neho zjavila svetu Božia Trojica - Boh Otec hlasom z neba, Boh Syn prítomnosťou v rieke a Boh Duch Svätý ako holubica. "Západná tradícia pripomínala v tento deň poklonu mudrcov, a tak sa tento sviatok chápe dnes ako zjavenie sa Boha pohanom. Niekedy sa v tento sviatok konal krst katechumenov a požehnanie domovov. Okolo roku 600 sa na dverách požehnaných príbytkov začali objavovať písmená C. M. B., znamenajúci Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná váš domov," vysvetľoval vikár.

Pod vplyvom ľudovej tradície začali ľudia považovať tri uvedené písmená za začiatočné v menách mudrcov z Východu - Caspara (Gašpara), Melichara a Baltazára. S týmto sviatkom je vo východnej katolíckej cirkvi úzko spojené aj veľké jordánske svätenie vody, siahajúce do prvých storočí kresťanstva. "Na našom území sa dodnes svätí voda trojitým žehnaním rukou, ponorenou vo vode, trojitým žehnaním s horiacou sviečkou a trojitým dýchaním na vodu. Celý obrad sa končí trojitým ponorením kríža do vody. V západnom obrade sa do vody pridáva aj soľ, čo symbolizuje, že prorok Eliáš primiešal soľ do vody, čím táto získala liečivé účinky," povedal M. Pribula.

Starosloviensku svätú liturgiu Jána Zlatoústeho s veľkým svätením vody bude zajtra od desiatej hodiny sláviť v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove diecézny biskup Ján Hirka. Treba uviesť, že sviatok Bohozjavenia slávi šiesteho januára (podľa nového kalendára) väčšina gréckokatolíkov a michalovská pravoslávna eparchia. Časť veriacich gréckokatolíckej cirkvi a celá prešovská pravoslávna eparchia sa podľa starej tradície chystajú zajtra ešte len vítať narodenie Pána. "Po Svätej večeri sa v našom katedrálnom chráme svätého Alexandra Nevského uskutoční bohoslužba, ktorá sa nazýva Veľké povečerije. Je prípravnou na nedeľňajší veľký sviatok. Jej špecifickosť spočíva v tom, že sa počas nej požehnáva päť chlebov, pšenica, víno a olej. Olejom sa pomazávajú veriaci, chleby sa rozkrájajú a tiež dávajú ľuďom. Ide o tradíciu, ktorá sa zachovala ešte od prvotnej cirkvi, keď sa každý deň konali agapy, to znamená večery alebo hody lásky," povedal nám tajomník Úradu Eparchiálnej rady pravoslávnej cirkvi v Prešove Michal Švajko.

Siedmeho januára, na sviatok Narodenia Pána, čiže Roždestvo Christovo, sa v pravoslávnej katedrále v Prešove uskutoční svätá archijerejská liturgia, na ktorej už tradične bude spievať cirkevný zbor pod vedením Anny Derevjaníkovej. S duchovenstvom eparchie liturgiu bude sláviť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Nikolaj, ktorý sa včera zúčastnil na stretnutí s prezidentom SR v Bratislave.