rozdeľovaní prostriedkov na rozvoj regiónov, keď väčšinou platila nepriama úmernosť, že so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od Bratislavy klesali investície. Dôsledkov takejto "rozumnej" politiky je nielen smutné prvenstvo kraja v miere nezamestnanosti, ale aj jeho zaostávanie v priemysele a poľnohospodárstve oproti západnejším končinám našej republiky. Preto je aj najväčším novoročným želaním prednostu Krajského úradu Štefana Vranovského, aby sa Košický kraj dostal aspoň do konca jeho funkčného obdobia z marazmu a zaradil sa so svojimi ekonomickými parametrami, sociálnou sférou i životnou úrovňou občanov aspoň do slovenského priemeru... O tom, ako sa o splnenie spomínaných slov sám pousiluje sa už bližšie dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Vláda vám pred mesiacom odklepla peniaze na oddĺženie a taktiež vám navyše pridala oproti predchádzajúceme rozpočtu jednu miliardu korún. V ktorých oblastiach sa tieto dodatočné prostriedky využijú?
- Určite budeme potrebovať tých peňazí viac, ako ich v rozpočte dostaneme. Teší nás síce, že nám vláda pridala miliardu. Už menej sme nadšení z toho, že z tejto sumy až 700 miliónov smeruje na vyplácanie sociálnych dávok... Aj keď ešte rozpočet nie je ešte vyštrukturovaný, už teraz vieme, že až taký ideálny zase nie je. Od nástupu do funkcie však môžem po prvýkrát povedať, že do roku 2001 vstupujeme bez dlžôb. Neťaží nás konečne ani to, kde zoženieme peniaze na riešenie akútnych problémov v školstve, sociálnej sfére, kultúre nedávnom výjazdovom zasadaní v Košiciach. Práve nedávne výjazdové rokovanie vlády výrazne pomohlo k tomu, že došlo k oddlženiu kraja, schváleniu našich priorít smerujúcich k oživeniu ekonomiky, riešeniu sociálnych problémov a tým i k postupnému zlepšovaniu životných podmienok našich ľudí, ktorí si to právom zaslúžia. Veď sa výraznou mierou podieľali na volebnom víťazstve terajšej vládnej koalície a dali jej svoj mandát aj v čase referenda, hoci žijú v neľahkých podmienkach...
Aké najväčšie úlohy čakajú Krajský úrad v roku 2001?
- Chceme naďalej skvalitňovať najmä výkon štátnej správy a poskytovaných služieb smerom k občanovi. Taktiež sa sústredíme na dôsledné napĺňanie novely zákona o práve občana na slobodný prístup k informáciám.
V tomto roku sa (ne)má schváliť reforma verejnej spravy. Čo od navrhovanej úpravy očakávate, a aké zmeny by priniesla do činnosti KÚ?
- Ťažko povedať, či sa v tomto roku vôbec schváli... Ak k nej ale skutočne dôjde, pribudne tým pre nás ďalšia ťažká a časovo náročná úloha. Krajské a okresné úrady v tomto smere po legislatívnych opatreniach budú musieť urobiť asi najviac. Novovytvorené samosprávne orgány budú vybavené takými právomocami a kompetenciami, ktoré nemá ani KÚ, ale ani OÚ. Mnohí ľudia si pletú v tomto smere KÚ s bývalým KNV, čo je omyl. Práve navrhované zmeny prinesú to, čo niekedy mal aj keď nie v takom rozsahu, bývalý KNV, teda právomoc rozhodovať, kompetencie a finančné zdroje. Pokiaľ ide o občana, a to, či tieto zmeny pocíti už v tomto roku, musím Vás sklamať.
Bežného občana a daňového poplatníka však zaujíma najmä to...
- Aj keď sa reforma začne napĺňať, zmeny občan pocíti neskôr. Najprv sa totiž musí postaviť na nohy samotná samospráva, jej kompetencie, organizačná i materiálna podstata, vypracovať rozpočet, schváliť stratégia rozvoja regiónu, obce a pod. Avšak ešte predtým musí dôjsť k presunu kompetencií a k dôkladnej inventúre všetkého, čo s tým súvisí.
Už v tomto roku sa majú uskutočniť voľby do krajských samospráv, hoci zatiaľ to vyzerá, že len v teoretickej rovine... Ak by sa však predsa len uskutočnili, čo by tieto parlamenty riešili? Neboli by to opäť len zbytočne vyhodené peniaze?
- O ich úlohách by sa dalo hovoriť veľmi dlho. Ak sa to schváli, tak prvoradou úlohou regionálnych parlamentov jednotlivých územných celkov bude zostavenie, schválenie a kontrola vlastného rozpočtu. Taktiež budú vypracovávať a schvaľovať programy regionálneho a miestneho rozvoja a vyslovovať svoje stanovisko k celoštátnym zámerom.
Navrhované územnospravné členenie nie veľmi kopíruje hranice súčasných krajov. Viete si predstaviť aj niečo lepšie?
- Priznám sa, že som za každú zmenu. Už menej mi ale imponuje dvanásť a viac územných celkov, pričom dodnes ani nevieme, koľko ich vlastne bude. Vždy som sa prikláňal k modelu tri plus jeden. Ak by to nebolo možné, prihováral som sa za vytvorenie ôsmych samosprávnych územných celkov, ktoré by zodpovedali ôsmim krajom. Všetko je ale na vláde...
Máte v úmysle kandidovať do novovytvorenej funkcie krajského župana?
- Funkcia župana i nového územnosprávneho celku je lákavá najmä preto, že tam človek ďaleko viac bude môcť uplatniť manažérské, tvorivé i organizačné a životné skúsenosti než napríklad na poste prednostu KÚ, kde tento priestor je skutočne minimálny. Je to lakonická a zaujímavá otázka, no zatiaľ som na ňu neodpovedal ani sám sebe. Čas ukáže...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
