Lefebrvem z Colorada a na Broadway sa zrazu začalo šuškať o ďalšom Stanleyho pohári. Keď k ním generálny manažér Neil Smith ešte získal obrancu Stephana Quintala a Kevina Hatchera spolu s brankárom Kirkom McLeanom, mnohí verili, že sa Rangers s takýmto kádrom dostanú v play off ďaleko. Tieto nádeje sa však rozplynuli už v marci, keď bolo jasné, že sa do nadstavbovej časti opäť neprebojujú. Fanúšikovia by vtedy Fleuryho a spol. najradšej znosili pod čiernu zem. Ten bol s touto žalostnou vizitkou samozrejme veľmi nespokojný. "Za celý môj život som sa nedostal do podobnej situácie. Je pre mňa ťažké streliť gól, keď viem, že je to to hlavné, prečo som tu. Dúfam, že v nasledujúcej sezóne sa to zmení," vyjadril sa Fleury.
Počas letnej prestávky sa svedomito pripravoval, piloval streľbu a výsledok sa dostavil. Celý tím hrá ako vymenený, druhý dych chytil najmä obranca Brian Leetch spolu s kapitánom Markom Messierom, ktorý sa vrátil po troch sezónach vo Vancouveri. Fleurymu to ale ide nad očakávanie. Jeho rýchlosť, mrštnosť a bojovný duch sú opäť späť a Theo dokazuje, že si tých 6 miliónov, ktoré dostane, naozaj zaslúži. Po 33 zápasoch mal na konte 47 bodov za 21 gólov a 26 asistencií a kraľoval v tabuľke produktivity celej NHL. Pokiaľ v nasadenom tempe vydrží, méta 100 bodov za sezónu nebude preňho nedosiahnuteľná.
Fleury sa narodil 29.júna 1968 v mestečku Oxbow v kanadskej provincii Saskatchewan. V sezóne 1984/85 dostal šancu v mužstve Moose Jaw Warriors, hrajúcom vo WHL. O tri roky neskôr zaznamenal v drese bojovníkov v 65 zápasoch 160 bodov (68+92), čo bol zároveň aj rekord ročníka. Na skusy si ešte odskočil aj do IHL, v drese Salt Lake City odohral 42 zápasov a nazbieral 81 bodov (40+41). Ani tieto úspechy však nepresvedčili odborníkov a stále o ňom pochybovali. Dôkazom toho bolo aj jeho veľmi nízke postavenie na drafte, keď si ho Calgary Flames vybrali v roku 1987 až zo stošesťdesiatehošiesteho miesta. Do NHL vkročil o rok neskôr a nastúpil v tridsiatich šiestich stretnutiach. Naplno sa presadil až v ročníku 1989/90, keď zdvihol nad hlavu pohár lorda Stanleyho. Napriek svojej subtílnej postave si svojou hrou hneď získal srdcia domácich fanúšikov. Najväčšie úspechy dosiahol v sezóne 1990/91, kedy nazbieral 104 bodov (51+53), reprezentoval svoje družstvo v zápase All-Star a získal aj cenu pre najlepšieho hráča v hodnotení plus-mínus (Alk Seltzer Award). Azda najlepšie vychádzal s trénerom Brianom Sutterom.
"S Brianom som si výborne rozumel, nikdy predtým som sa nestretol s trénerom, ktorý by mi tak dôveroval a doprial toľko času na ľade ako on. Jeho podpora pre mňa veľa znamenala," prezradil Fleury. Theo mal Calgary a jeho fanúšikov vždy rád a nikdy sa o tíme zle nevyjadroval. Diváci ho preto doslova zbožňovali. Svedčí o tom aj príhoda, ktorú vyrozprával Rob McKenzie, novinár z časopisu The Hockey News. "Raz som bol na zápase Flames s Dallasom. Po zrážke s Richardom Matvichukom mal Fleury úplne zakrvavený dres a musel si ho ísť vymeniť. Jeden z fanúšikov si rýchle vyzliekol vlastný s Fleuryho menom a hodil mu ho na ľad. Fleury sa hneď pokúsil dres si obliecť, aj keď videl, že mu bude malý. Nakoniec ho vyzliekol, poďakoval divákovi a išiel sa prezliecť do šatne".
Fleury si na túto príhodu s úsmevom spomína: " Áno je to pravda, musel som si vtedy obliecť čistý dres bez menovky a s iným číslom, aké pôvodne nosím". Mnohým priaznivcom išlo puknúť srdce od žiaľu, keď ho v sezóne 1998/99 vymenili spolu s bitkárom Chrisom Dingmanom do Colorada. Fleury tiež neoplýval nadšením, ale aspoň mal reálnu šancu získať trofej najcennejšiu Stanley Cup. Nakoniec sa mu to nepodarilo, pretože lavíny boli vo finále konferencie vyradené víťazom - Dallasom. O mesiac neskôr už podpísal zmluvu s terajším zamestnávateľom New Yorkom Rangers. A pri takej forme, akú momentálne má, je málo pravdepodobné, že z tímu tak skoro neodíde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
