tisícročia, v období, keď sa Európa spája a snaží sa nájsť spoločnú reč, keď sa svet zmenšuje vďaka komunikačným systémom, keď ľudské poznanie dosahuje neskutočné hĺbky. Hudobný génius Ludwig van Beethoven nosil Schillerove slová vo svojej mysli dlhé roky. Myšlienky slobody, rovnosti, bratstva, ľudskej spolupatričnosti a priateľstva, ktoré jediné môžu priniesť skutočnú radosť, v ňom postupne dozrievali, aby vyvrcholili v jeho poslednej, deviatej symfónii. Jej premiéru už nepočul, bol totiž úplne hluchý. Hudbu ale dokonale cítil. Rovnako ako posolstvo, ktoré odovzdal generáciám. Beethovenovo veľké humanistické posolstvo o zbrataní ľudstva začalo svoju víťaznú púť v máji 1824 vo Viedni. Zaznelo aj na začiatku nového tisícročia v košickej Štátnej filharmónii.

Na pódiu stáli vedľa seba hudobníci zo slovenského orchestra, speváci z maďarského zboru, sólisti zo Slovenska, Čiech, Bieloruska a Poľska a to všetko dirigoval český dirigent. Čo symbolickejšie mohol na začiatku svojej existencie podporiť Medzinárodný višegrádsky fond, ako košický Koncert pre Európu.

Po dva večery zneli na javisku vynikajúce hlasy sólistov. Poľská sopranistka Iwona Noszczyk je častým hosťom operných domov nielen v Poľsku, ale aj v Nemecku, Dánsku, Českej republike. Okrem bohatého operného repertoáru, v ktorom dominujú diela Verdiho a Pucciniho, sa s úspechom venuje kantátovej a piesňovej tvorbe. Slovenská altistka Marta Beňačková je jednou z najvyhľadávanejších koncertných interpretiek predovšetkým oratoriálneho repertoáru. Niekoľko rokov spolupracovala so súborom Musica Aeterna pri prezentácii starej hudby. Ako hosť sa predstavila s BBC Symphony Orchestra, Royal Liverpool Philharmonic, s Českou i Slovenskou filharmóniou. Tenorista Valentin Prolat sa narodil v bieloruskom Minsku, ale študoval v Peterburgu, zúčastnil sa na niekoľkých medzinárodných súťažiach a hosťoval na takmer všetkých významných operných scénach v bývalých sovietskych krajinách, Nemecku, Francúzsku, Írsku, Dánsku, Japonsku, Holandsku, Anglicku, Kanade. Je stálym hosťom opery ND v Prahe. V basovom parte zažiaril vynikajúci Luděk Vele, ktorý patrí k najvýznamnejším sólistom opery ND v Prahe. Vystupoval so svetoznámymi osobnosťami na výnimočných projektoch a získal dve Ceny Thálie.

Miskolci Bartók Kórus založili v roku 1958 ako komorný zbor Hudobnej akadémie F. Liszta. Neskôr sa rozrástol a dnes s veľkými úspechmi interpretuje aj náročné oratóriá. Šéfdirigent Štátnej filharmónie Košice Tomáš Koutník mal v rukách interpretov, ktorí vytvorili hlboký zážitok pre všetkých, ktorí nový rok začali klasickou hudbou. Až bolo človeku ľúto, že speváckych partov nebolo viac.

O Marte Beňačkovej sa v hudobných kuloároch hovorí ako o jednej z našich najlepších interpretiek. Napriek tomu pôsobí nesmierne skromným dojmom. Poslucháči vás poznajú ako vynikajúcu interpretku starej hudby. Bolo podnetom na vaše umelecké smerovanie ku klasickej hudbe rodinné prostredie?

"Nevenujem sa len starej hudbe. Z tej som vyrástla, ale osobne mám radšej hudbu 20. storočia, dokonca modernú klasickú hudbu. Môj otec je spevák, bývalý sólista Opery Slovenského národného divadla, mama spievala v zbore SND. Takže som to k hudbe naozaj nemala veľmi ďaleko."

Neodrádzali vás rodičia od povolania, ktoré veľmi dobre poznali, o ktorom vedeli, že je to do istej miery rehoľa?

"Odrádzali, samozrejme. Robila som najprv klavír. Keďže som nemala hlas, tak som študovala na konzervatóriu klavír. Až potom, postupne, pôsobením v speváckych zboroch konzervatória a Lúčnice sa mi hlas vyvinul a rozvinul. Po dvojročnom učení sa klavíru na hudobnej škole som išla na prijímačky na vysokú, na spev, a potom som začala spievať."

Hovoríte, že ste nemali hlas? Ako to, že speváčka vašich kvalít nemala hlas a potom prišiel?

"Ten hlas niekde bol. Aj dievčatá totiž mutujú ako chlapci, hlas sa mení, posádza sa lepšie nádych, no a potom to vyrastie."

Neľutujete dnes, že ste sa dali na takúto dráhu?

"Ale nie, je to pekné povolanie. Je to do určitej miery aj rehoľa, ale je to zasa toľko krásy, že stojí za to."

Poslucháči vás poznajú predovšetkým z koncertných prevedení diel. Venujete sa im viac ako divadlu. Prečo máte radšej vystúpenia na koncertoch?

"Od malička ma divadlo odstrašovalo tým, že som v divadelnej opere vždy pociťovala určité množstvo ´šmíry´, ktorú dosť neznášam. Vždy som bola perfekcionistka v hudobnom prevedení. Divadelné reprízy v určitom zmysle zmazávajú prácu, koncentrovanú na skúškach. Keď sa pripravujú koncerty, práca je naopak nesmierne koncentrovaná. Potom príde jeden koncert, druhý koncert a rozídeme sa, všetci interpreti, v pokoji a mieri. Mám strašne rada precíznu a koncentrovanú prácu. Preto sa stalo, že sa viac venujem koncertnému spievaniu. Odhliadnuc od toho, že moja postava ma nepredurčuje na nejakú Carmen, alebo mladé postavy, ktoré by sa mi páčili. Musela som dozrieť do dramatického odboru, do takých postáv, ako je napríklad Azucchena, alebo do postáv starých čarodejníc, kde sa moja výška a veľkosť určitým spôsobom stráca a je dokonca žiadúca. Je to taký osud."

Veľa speváčok, ale i spevákov, sa v dnešnej dobe rozhoduje pre iný žáner. Za všetky možno spomenúť napr. Sisu Sklovská, ktorá niekoľko rokov pôsobila v opere SND a od klasického spevu prešla k iným žánrom. Niekto to zdôvodňuje potrebou priblížiť klasickú hudbu mladým. Dá sa to takto?

"Možno áno, ale ja k tomu nemám vzťah, takže sa tomu nevenujem a určite ani venovať nebudem."

Čo vás čaká v tomto roku?

"Musím sa priznať, že príliš plný kalendár nemám, ale mám tam dva zaujímavé zájazdy do Japonska. Venujem sa hodne Mahlerovi. Jeho symfóniám i Mahlerovi ako autorovi. Chystám sa spolupracovať s vysokou školou, robím si doktorát. Chystám sa totiž na pedagogickú prácu, ktorá ma vždy veľmi zaujímala. Dúfam, že to dobre dopadne."

Čo nahrávky, hudobné nosiče?

"Mám asi 30 nahrávok cédečiek. Nahrávala som rôzne veci, teraz v poslednom čase sa to trošku utíšilo. Ale to je v poriadku. Nech spievajú mladí."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.