divákom už takmer štyristo receptov z dielne našich popredných umelcov. O čo jednoduchšia bola myšlienka, o to náročnejšia sa ukázala jej realizácia. Chceli sme totiž predviesť pôvodné recepty pripravované tak, ako ich robili kedysi - na peciach v dobových hrncoch. Nakoniec sa všetko podarilo a prvá cesta televízneho štábu viedla do národopisnej expozície v prírode v Starej Ľubovni. Práve tu sme našli utešené drevenice s funkčnými pecami, zanietenú etnografku Moniku Pavelčíkovú a tiež tety - pamätníčky, ktoré s láskou uchovávajú tradície.
Zima bola vtedy riadna, všetko bolo prikryté bielou perinou, na scenérii dominoval Ľubovniansky hrad - jednoducho rozprávka. Prvotné nadšenie vystriedala realita, začalo sa nakrúcanie a náš televízny štáb romantika čoskoro prešla. Hlavná, asi desaťčlenná, časť štábu, spolu s pani Majou Velšicovou a kuchárkami, sa musela pomestiť do miniatúrnej kuchyne. Teplo sálalo len z piecky a vodu museli rekvizitári nosiť vo vedrách... Záložná kuchyňa, pri nakrúcaní ju totiž potrebujeme, bola vzdialená asi sto metrov, viedla k nej len úzka cestička vyšliapaná v snehu a túto vzdialenosť bolo treba zdolávať od ôsmej rána, kedy sme zvyčajne začínali, až do ôsmej večer, kedy sme končievali, nespočetne veľakrát. Nakoniec sa však všetko rozbehlo a začalo fungovať ako hodinky, každý vedel, kde je jeho miesto a čo má robiť. Postupne sme si zvykli aj na krutú zimu, pravda, tety nám ju pomáhali prekonať spevom, dobrým slovom a neposlednom rade dúškami skvelej starosvetskej "hriatej páľunky".
Aj keď väčšina z nás má už najkrajšie sviatky roka za sebou, my sa k vianočným zvykom predsa len vrátime. V ľubovnianskom kraji totiž žijú, tak ako kedysi, aj pravoslávni, ktorí majú štedrý večer na sviatok Troch kráľov. Ponúkame vám teraz pohľad späť v spomienkach našich tiet - kuchárok: Práce na "viliju" sa začínali takmer ihneď po pol noci. Ženy sa zvŕtali v kuchyni, miesili cesto na vianočný chlieb a koláče. Dobrá gazdiná mala mať chlieb v peci pred východom slnka. Roboty mal vyše hlavy aj gazda. Musel sa postarať o dobytok a pripraviť mu krmivo a stelivo na celé sviatky. Dievčatá pomáhali matkám a tie, čo sa chceli vydať, striehli na prvé bobaľky, ktoré vyšli z pece. Verili, že ak potajomky jednu uchytia a vybehnú na ulicu, ich budúci sa bude volať tak, ako mládenec, ktorého zazrú ako prvého. Tradičná štedrovečerná hostina mala svoj predpísaný jedálny lístok a každá rodina sa ho snažila zachovať. Na stole nesmel chýbať cesnak, ktorý mal zabezpečiť zdravie, odháňal tiež sedmoraké choroby a ochraňoval pred zlou mocou stríg. Jedávali ho s chlebom ako prvé jedlo po prípitku. Ďalším dôležitým jedlom bola polievka z kapusty a húb "kapušňarka". Tá sa vraj jedávala preto, aby ľudia nemali starosti v nasledujúcom roku. Potom sa podávali bobaľky a pirohy plnené zemiakmi a bryndzou. Museli byť veľké, aby boli veľké aj vrecia s obilím na budúci rok. Na stole nesmeli chýbať ani kašovité jedlá zo strukovín, najmä hrachu, šošovice a fazule, čerstvé a sušené ovocie, hriata páľunka a chlieb.
Svoje spomienky zakončili tety - pamätníčky vzácnym darom - prezradili nám recepty na sviatočné jedlá tak, ako si ich uchovali a my ich teraz ponúkame aj Vám.
Kapušňarka
Potrebujeme: kyslá kapusta, celé čierne korenie, soľ, sušené huby, maslo, hladká múka.
Do vody dáme menšie množstvo kyslej kapusty s celým čiernym korením, keď je uvarená, pridáme na drobno posekané uvarené huby. Všetko zahustíme zápražkou, ktorú si urobíme z masla a hladkej múky. Dochutíme a nakoniec pridáme mrvenú alebo sekanú cestovinu, chvíľu povaríme, odstavíme a podávame s chlebom.
Bobaľky
Potrebujeme: varený zemiak, 400 g hladkej múky, voda, soľ, 4-5 lyžíc kryštálového cukru.
Asi 2-3 lyžice uvarených, prepasírovaných a vychladených zemiakov zmiešame s hladkou múkou, pridáme trochu soli a vodu. Dôkladne vypracujeme na hladké a vláčne cesto. Cesto rozdelíme na niekoľko častí, z ktorých ušúľame bobaľky. Potom ich uvaríme, scedíme a prepláchneme studenou vodou. V hrnci rozpustíme kryštálový cukor a za stáleho miešania urobíme karamel, zalejeme trochou vody, necháme prevrieť a touto cukrovou vodou polejeme bobaľky, premiešame a podávame.
Pripravovali sa však aj bobaľky pečené, tie boli buď z kysnutého chlebového cesta, do ktorého sa pridávali aj zemiaky, alebo z kvalitného koláčového cesta. Z neho sa formovali valčeky, z ktorých sa odkrajovali kúsky a ukladali na vymastený plech. Povrch sa potieral rozšľahaným vajíčkom a piekli sa v chlebovej peci.
Hriata páľunka
Potrebujeme: domáci alkohol, 3-4 lyžice cukru, voda, oškvarky.
Do hrnca dáme kryštálový cukor a za stáleho miešania ho rozpustíme na karamel. Zalejeme ho trochou vody, necháme prevrieť tak, aby sa karamel rozpustil. Prilejeme alkohol a zohrejeme k bodu varu. Páľunku podávame tak, že na dno pohárikov položíme 2-3 oškvarky a zalejeme horúcou páľunkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
