zostať, potrebuje odbornú pomoc.
Mladá manželská dvojica rozšírila štatistický priemer rozvodov po roku súžitia. Mladá pani už bez záväzkov si zaobstarala maltézskeho pinča. Zahŕňala ho maximálnou starostlivosťou, pozornosťou, citovou náklonnosťou, skrátka všetkým tým, čo sa jej nedarilo uplatniť v manželstve.
Pes menom Bobík, potešený touto náklonnosťou ju s radosťou prijal spôsobom jemu vlastným, čím cez zoopsychologické a sociálne zákonitosti sa stal suverénnym pánom domu, s okupačnou dominanciou aj nad svojou chránenkyňou. Neustále maznanie, sladkosti, časté prechádzky, voľný pohyb po celom byte, nakoniec kulminovali výberom ležoviska cez deň, ale aj v noci v manželskej posteli. Tieto epikurejské rošády trvali rok. Tento minulý čas bol podmienený objavom mladej dámy v podobne nie najmladšieho elegána, ktorý k nej zahorel vrúcnou láskou.
Ako to v živote býva, kde sú dvaja do očí si oddane hľadiaci jedinci opačného pohlavia, tam tretí zavadzia. A práve číslo tri mal psík Bobík. Ale až tak jednoduché to zase nebolo. Bobíkove hyperteritoriálne správanie, tak systematicky u neho pestované, mu ostalo ako nedeliteľná súčasť jeho individuálno-letorickej podstaty. A nastali problémy. Pes bol vykazovaný z posteľného komfortu, kde už skutočne zavadzal. Najprv bol na to upozorňovaný po dobrom, neskoršie už trestami, pri ktorých intenzívne asistoval nápadník majiteľky Bobíka. Toto ich úsilie bolo zjavne odsúdené na neúspech. Bobíka totiž táto situácia veľmi rozľútostila a súčasne neurotizovala, z čoho uňho vznikala alergická agresivita proti novému členovi tohto zaujímavého zoskupenia. A to nielen pri ohrození svojho obľúbeného ležoviska, ale tiež pri transparentných podobách náklonnosti zo strany nápadníka k mladej dáme. "Žiarlivosť" Bobíka začala presahovať všetky medze a to pre dvojicu začal byť neriešiteľný rébus.
Odskúšali všetky spôsoby, ako uniknúť Bobíkovej ostražitosti, vrátane zamknutia do kúpeľne, aspoň na ten krátky čas, ktorý chcela osamote a intenzívne stráviť zaľúbená dvojica. Hlavne "kúpeľňový azyl" bol pritom sprevádzaný nekompromisným brechaním, zavýjaním oklamaného a nazlosteného Bobíka. Táto situácia ho natoľko zneurotizovala, že po prepustení z nedobrovoľného väzenia, sa neľútostne vrhol na odpočívajúceho pána. Amok Bobíka natoľko ovládol, že panikou a strachom zachvátená mladá pani, v snahe zachrániť čo-to z obete, sa ňou stala nakoniec aj sama.
Prípad neskončil pred súdom, ale v zoopsychologickej poradni. Po trojtýždňovej terapii, pri ktorej boli intenzívne zapojení zaľúbenci, sa Bobíkove správanie upravilo a jeho pozornosť bola orientovaná na sučku Bebu, s ktorou sa pokúšal rozšíriť svoj rodokmeň. Nakoniec treba povedať, že aj napriek pozitívnemu koncu tohto prípadu si už stály pán domu Bobíkové sympatie nikdy nezískal.
Autor: MVDr. Anton Hvozdík, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
