historickou dobou. Svedčia o tom nálezy pri vykopávkach pravekých sídlisk, hrobov, náradí, kresieb a kostier vyhynutých zvierat.
Domestikácia značí zámerné pripútanie živočícha k človeku, ktorý má úžitok zo zvieraťa. Predpokladom domestikácie je, že človek dosiahol určitú kultúrnu úroveň a usadil sa. Tým, že človek upravoval a usmerňoval životné podmienky chovaných zvierat a izoloval ich od voľne žijúcich populácií, naštrbil ich dedičný základ, čím menil aj ich telesné a povahové vlastnosti.
Podnetom pre domestikáciu najskôr bolo poľovanie, pri ktorom sa človek dostal so zvieraťom do bezprostredného styku, a prechodný nedostatok potravy, ktorú človek získaval z prírody. Pes, pôvodne vlk, sa pridružil ako prvé zviera k človeku, lebo mu vyhovovali odpadky ľudskej potravy. Pes sa stal pomocníkom človeka pri love ešte v časoch pred usadením ľudí a zmenou ich spôsobu získavania obživy prechodom z lovectva a zberateľstva plodov na pastierstvo a roľníctvo. Ostatné zdomácnelé zvieratá spočiatku chovali na mäso a kožušiny, neskoršie človek prišiel na to, že sa môže stravovať mliekom a využiť ťažnú silu zvierat v poľnohospodárstve a doprave.
Za oblasť, kde najskôr došlo k zdomacňovaniu divo žijúcich zvierat, sa považuje Stredná Ázia. V okolí rieky Eufrat a Tigris používali zdomácnelého koňa už štyri až päťtisíc rokov pred našim letopočtom. Do Európy sa dostali domáce zvieratá pravdepodobne v časoch sťahovania národov, predovšetkým z oblasti Kaspického mora a Malej Ázie. Sliepku a slona domestikovali v Indii asi 2000 rokov pr. n. l. Hovädzí dobytok pochádza z turov a byvolov, ktoré dodnes žijú divo v Indii a Afrike, a z len v 17. stor. vyhynutého pratura, rozšíreného v Euroázii. Čas zdomácnenia sa datuje na 6000 - 2000 rokov pr. n. l. V rovnakom čase skrotili nubijského a somálskeho divého somára.
O niečo neskoršie domestikovali koňa, jednak z divého koňa Przewalského v Strednej Ázii, jednak z tarpana, rozšíreného od Strednej Európy po juhoruské stepi. Kôň sa tešil v starých časoch veľkej obľube. V hospodárskom živote Egypťanov sa objavil asi 1700 rokov pr. n. l. Do Babylonu ho priviedli Kasiti. Starovekí Židia venovali chovu koní veľkú pozornosť. Sú záznamy, že kráľ Šalamún asi roku 1000 pr. n. l. mal približne 12 tisíc jazdcov a 1400 vozov s konský záprahom. Bol najväčším veľkochovateľom a obchodníkom s koňmi, najušľachtilejšie kone Arabov zrejme pochádzali z jeho žrebčincov.
Domáca ošípaná bola vyšľachtená jednak z európskeho diviaka, jednak z ázijskej divej ošípanej v Číne asi 6000 - 2000 rokov pr. n. l. Ovca pochádza z muflóna (Korzika, Sardínia, Perzia), ovce arkala (stepi za Kaspickým morom, Kazachstan) a argali (Južný Altaj, Pamír...) z čias novšej doby kamennej. Mladšia od nej je domáca koza, jej predkami boli koza bezoárová (Turkestan), markur (Himaláje, Afganistan) a jeden vyhynutý východoeurópsky druh. V Amerike zdomácneli lamu a morku, v Afrike (aj juhovýchodnej Ázii) hus a holuba atď. Len v Austrálii, kde domorodé obyvateľstvo zaostalo za civilizačným vývojom v iných svetadieloch, nebolo zdomácnené žiadne zviera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
