to podarilo. "Tancovať som začal v Spišskej Novej Vsi, keď som mal 15 rokov. Bolo to v roku 1993, počas strednej školy som prešiel všetkými tanečnými súbormi, ktoré v Spišskej Novej Vsi boli folklórnym súborom Čačina, tancoval som štandardné spoločenské a latinsko-americké tance. Nakoniec som bol dva roky v súbore moderného tanca Memento," začal svoje rozprávanie 21-ročný tanečník. Je jedným z mála, ktorí vystupovali v muzikáloch ako je Dracula, Cyrano z predmestia alebo Niekto to rád horúce. Popri tanečnej kariére študuje na Pedagogickej fakulte v Nitre a zvláda aj medziodborové štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Tanečná prax v Spišskej Novej Vsi mu vraj dala iba štvrtinu toho, čo dostali jeho kolegovia z Prešova či Košíc. "Niektorí tancovali napríklad v prešovskom komornom balete," vraví L. Cmorej. Podľa neho nie je brzdou v tanečnej kariére ani to, keď začnú ľudia s týmto umením neskôr, napríklad v 18-tich rokoch. "Keď má niekto chuť tancovať, môže začať aj vo folklórnom telese, ak nie sú v tom ktorom regióne iné možnosti. Východniari môžu ísť aj na tanečné konzervatórium do Košíc. Hlavne človek potrebuje poriadnu dávku exhibicionizmu. Potom musí chodiť do zblbnutia po konkurzoch. Stačí jeden úspešný a potom sa to a vždy sa pre teba nájde nejaká práca. Chlapci to majú stokrát ľahšie ako dievčatá. Keby som bol dievča, tak ešte stále sedím v Spišskej Novej Vsi," tvrdí L. Cmorej.

Úspech stál na intuícii a originalite

Prvým krokom úspešného človeka je odhodlať sa zmeniť svoj osud. "Bol som zamestnaný v počítačovej firme ako systémový pracovník. Išiel som práve na služobnú cestu do Bratislavy a v rádiu som sa dozvedel, že je konkurz do muzikálu Dracula. Pomyslel som si, že sa tam pôjdem pozrieť, ale intuícia mi vravela vezmi si aj cvičebný úbor!" Aj keď tomu L. Cmorej neveril, tak nakoniec skončil medzi tými, ktorých do projektu vybrali, spolu s ním ďalšími deviatimi chlapcami a desatimi dievčatami. "Na tom konkurze nestačí mať iba dobrú tanečnú techniku. V tom čase som ju bohvieakú nemal, ale na konkurze je potrebné zaujať, dôležitý je výraz, tvary, ale aj tanečný prejav. Je potrebné nejakým spôsobom zaujať, ľudia si musia všimnúť ako tancuješ. V Draculovi sme mali napríklad tanečnú kreáciu z rytierov. Museli sme teda tak vyzerať. Museli sme ich presvedčiť, že v tom budeme najlepší," skonštatoval L. Cmorej.

Okrem muzikálov pôsobí ešte v dvoch neprofesionálnych súboroch. "Robím to pre zlepšenie vlastnej kvality. Sú dni, keď cvičím jednu hodinu a sú dni, keď trénujem osem hodín. V priemere tých 40 hodín týždenne sa nezastavím, buď som na pódiu alebo cvičím kondične doma. Človek sa musí rozcvičiť, lebo napríklad v muzikáloch, kde sú rôzne jazzové kreácie a prvky moderného tanca sa kladie dôraz na rôzne svalové dispozície tanečníka. Je tam veľa pohybu, potom je zase pauza a po nej ťa môže seknúť v krížoch alebo ti "cvakne" sval. Tanečníkov vo svete, ktorí sú v mojom veku, vrchol kariéry ešte len čaká. Sám by som chcel tancovať do tridsiatky, kým sa dá. V každom prípade by som chcel skúsiť tancovať aj vo svete," tvrdí. Už raz úspešne absolvoval konkurz v zahraničí, ale kvôli štúdiu tam neodišiel. "Keď skončím školu, chcem ísť do Londýna. Netvrdím, že som práve teraz na vrchole, ale teraz si nás choreograf Ján Ďurovčík vybral do muzikálu, v ktorom hrá to najlepšie, čo na Slovensku je. To je suché konštatovanie, žiadna samochvála. Polovica mojich kolegov pochádza z východného Slovenska, takže sme tam výborná partia," zhodnotil L. Cmorej.

Svet plný hviezd, peňazí a homosexuálov

Tanečníci sú vraj oveľa bláznivejší a uvoľnenejší, do ich života patria aj intrigy. "Ale nakoniec zistíš, že aj veľké hviezdy sú iba obyčajní ľudia. Niektorí z nich zachovávajú "formu", ale väčšina z nich sa chová priateľsky. Vedia, že sme všetci na jednej lodi. Sú chvíle, že sa žije viac spoločensky, chodí sa na rôzne party. Drogy sú utajeným javom, ale povedal by som, že všade v Bratislave má človek pocit, že marihuanu skúsilo každé decko od desiatich rokov. Nie je to však výlučne záležitosť umelcov, aj keď sa medzi nimi nájdu aj takí, čo to skúsili," myslí si L. Cmorej. O veľkých hviezdach tvrdí, ža aj keď sa verejne všeličo šušká, v podstate nejde o nič zvláštne. Rozdiel tejto komunity je údajne iba v tom, že je medzi tanečníkmi dosť homosexuálov. "V nejakom tanečnom projekte je jeden, niekde siedmi. Možno to bude uvoľnenou morálkou... Ale poznám chlapcov, ktorí začali tancovať preto, aby neboli odsudzovaní. V tej spoločnosti berú homosexualitu ako úplne normálnu vec. Až by som niekedy povedal, že je tam taký chaos, že už pomaly nikto nevie, akej je sexuálnej orientácie. Ja som si istý, že som heterosexuál. Mám teraz dievča, ale je úplne mimo šoubiznisu, je to obyčajné dievča, takpovediac z pracujúceho ľudu. Homosexuáli v mojom okolí sú však veľmi milí ľudia, nikdy som nikoho z nich neodsudzoval ani tu, na Spiši, skoro všetci sú mojimi priateľmi. Nikdy som sa nebál ľahnúť si z niektorými do jednej postele, nikdy sa ma nikto nedotkol," objasňuje L. Cmorej. Počas tancovania zažil i nejednu pikošku. "Mali sme kolegu, ktorí od začiatku homosexuálov nenávidel. Časom sa im už konečne aj pozdravil. Potom sa s nimi, síce s odstupom a povrchne, aj rozprával. Postupom času to boli otvorenejšie a úprimnejšie rozhovory, neskôr sa s nimi skamarátil. Začal si s nimi čoraz častejšie sadať do kaviarne a nakoniec sa nám donieslo do uší, že s jedným z nich skončil v posteli. Podarilo sa mu..." Teraz sa v Bratislave pripravuje muzikál Vtáčia klietka s témou života homosexuálov a tanečník hovorí o stopercentnom obsadení homosexuálov. "Dievčatá by si tam asi veľmi nezatancovali."

Štípanie do zadku a umelý výkal sú bežné

Hlavní predstavitelia úspešného muzikálu, ktorom Ladislav Cmorej tancuje - Niekto to rád horúce, sú podľa neho dosť rozdielni: "Miro Noga sa, podľa mňa, ešte hľadá, v bufete je hlavným opaľovačom dievčat. Števo Skrúcaný je trochu decentnejší, aj v súkromnom živote. Ale zatiaľ najväčší blázon, akého som zažil, je Jožo Pročko. Tomu šibe 24 hodín denne. Zase Sisa Sklowská je jedna z tých, ktorú šoubiznis neovládol a nie je namyslená. Niektoré hviezdy nás berú ako posledný plebs, ale ona sa k tanečníkom vždy správala priateľsky. Pripadá mi veľmi fajn," zhodnotil L. Cmorej, "Z Draculu boli príjmy celkom dobré, Cyrano bol už menej úspešný. Daniel Hůlka mal v Draculovi 30-tisíc korún za predstavenie, Jiří Korn o 5-tisíc viac. U slovenských hviezd je to menej. V Cyranovi z predmestia mali Soňa Rysová a Dušan Cinkota 5-tisíckorunové honoráre. Aj na jednu postavu sú rozličné honoráre, záleží od toho, kto je aká "hvízda". U tanečníkov sa to pohybuje od 1000 do 1500 korún za predstavenie. Za vedľajšie aktivity, ako bolo nakrúcanie Silvestra pre Markízu, sú tie príjmy oveľa väčšie. Sú to jednorazové akcie a sú oveľa lepšie zaplatené. Z muzikálov na Slovensku by sa nedalo žiť, preto si musíme hľadať rôzne cesty. Niekedy to nie je nejaké veľké umenie, musíme robiť aj komerčné veci, aby sme vyžili."

V každom predstavení je fáza nacvičovania a počas prvých predstavení sa vraj ešte každý snaží hrať naplno. "Ale po takom desiatom vystúpení sa začína vymýšľať ako urobiť niečo na zlosť svojim kolegom. V Draculovi bola najvážnejšia scéna z celého muzikálu, v ktorej sa Dracula chystá na samovraždu. Predchádzal tomu rituál umývania sa v nádobe a utierania sa v posvätnej handre. Vždy sme mu tam natlačili sekundové lepidlo, alebo sme mu dali do toho lavóra stránku z pornočasopisu, prípadne umelý výkal. V Cyranovi zase toľko toho nebolo. V Niekto to rád horúce máme príliš veľa tancovania, takže si neviem predstaviť, čo by som ešte mohol vymyslieť. Každý je rád, že si svoje veci odtancuje a odíde. Sú aj iné zvyky, pri každej príležitosti sa každý štípe na javisku do zadku," uzatvára svoje rozprávanie. Pre Ladislava Cmoreja nie je tanec len akési hopsanie. Napriek zábavným a pikantným historkám je jeho kariéra v drvivej väčšine úmorná drina, presne tak pracujú aj jeho kolegovia.