štyridsiatnici. Po prvý raz v novom miléniu zišli sa v piatok v Ges-ku majitelia krvnej skupiny V-klub.

Každý prvý piatok v mesiaci oživujú pamätníci atmosféru niekdajšieho vysokoškolského klubu, ktorý vznikol v novembri roku 1969. Odvtedy sa na ulici Boženy Němcovej rozprúdil čulý hudobný život. Dnes v týchto miestach nájdete už len predajňu a sklad nábytku. Aj preto sa rozhodol Gejza Szabadoš prichýliť véčkárov v Ges-ku.

"Atmosféra vo vtedy jedinom vysokoškolskom klube, kde sa dalo vážne tancovať a počúvať dobrú hudbu bola vynikajúca," spomína jeden z prvých dídžejov Števo Rybár, ktorého ako jediného z vtedajšej garnitúry vídať na stretnutiach za mixážnym pultom. S mladším bratom Paľom patrili k prvým na Slovensku.

"Nebolo jednoduché zásobiť sa dobrými platňami, keďže sa u nás nedalo zohnať nič. Našťastie brat bol v 69. roku v Anglicku a zoznámil sa s chalanom, ktorý zas potreboval vysokoškolskú odbornú literatúru. Kupovali sme ju za facku v sovietskej knihe a on zas posielal výmenou platne. Takto všelijako pokútne sme zháňali veci. Boli drahé. Jedna doska stála tri stovky, čo vtedy bolo dosť. Zásobovali nás najmä športovci, vodní pólisti, alebo hokejisti. Napríklad Vinco Lukáč vždy priniesol nejkú novinku. Málokedy som ho však videl tancovať. Väčšinou sedel celú diskotélku pri mne a sledoval dianie okolo," rozhovoril sa Števo Rybár, ktorý dúfa, že ho konečne za pultom posilní aj niekto iný z vtedajších dídžejov. "Oslovil som napríklad Mikiho Jesenského, dnes úspešného novinára. Dúfam, že sa mi podarí získať niekoho z ďalších. Vynikajúci bol Vilo Jurášek, teraz robí kariéru ako plastický chirurg," dodáva Števo Rybár.

V-čko však žilo nielen reprodukovanou hudbou. Bolo nepísaným zvykom, že tu hudobníci a speváci zavŕšili takmer každý z rockových koncertov. Častým hosťom bol napríklad Viktor Sodoma a dobre sa tu cítili Paľo Hammel či Marián Varga.

V rámci domácich živých koncertov zas bodovala košická skupina Beggars, ktorá hrala repertoár Beatles. Išlo o niečo na spôsob dnešných Backwards.

Števo Rybár sa dodnes čuduje ako je to možné, že to v klube tak žilo, keďže patril SZM. Hrával sa tam dokonca bridge, billiard a usporadúvali sa preteky na veľkej autodráhe.

Najväčšou véčkarskou legendou bol však pán Putiš, bývalý policajt, ktroý sa staral o poriadok. S neodmysliteľným obuškom za pásom, sledoval při vstupe či majú ľudia vysokoškolské preukazy. A robil to dôkladne. "Pred klubom sa vždy vlnil obrovký dav čakajúcich a nedalo sa to urýchliť. Často som sa dnu nedostal ani ja, hoci som mal o siedmej hrať diskotéku," hovorí Števo Rybár.

Ku generácii sedemdesiatych rokov patrí aj dnešný primátor Zdenko Trebuľa. S manželkou a priateľmi posedával pri barovom pulte. "Dnes som mal síce veľmi nabitý deň, ale toto som si nenechal ujsť. Som tu po prvý raz. Pritelia ma síce pozývali častejšie, ale nevedel som, že sa stretnutia konajú každý prvý piatok. Zistil som to až z novín," priznal sa Zdenko Trebuľa. Jeho srdcovými záležitosťami boli vraj Led Zeppelin, Iron Maiden a počúval rád aj maďarské rockové kapely, keďže sedemdesiatych bola v kurze tvrdšia hudba. "Chodil som rád na živé koncerty pre skalných véčkárov. Začínali sa po skončení diskotéky, naliali nám colu s rumom. Ako skalní sme mohli. Vo véčku som prežíval prvé vzťahy. A zoznámil sa tu aj s manželkou. Ja som mal šestnásť a ona pätnásť. Robili sa tam vtedy nedeľné čaje. Odvtedy sme sa aj rozišli a potom zasa zišli," prezradil Zdenko Trebuľa.