Kosove, bol zistený vyšší, než normálny stupeň rádioaktívneho žiarenia. Vedúci tímu vyšetrovateľov OSN Pekka Haavisto vyjadril prekvapenie nad tým, že črepiny munície sa ešte 18 mesiacov po ukončení náletov nachádzajú na miestach, kde sa hrajú deti, a kde sa voľne pasie dobytok. Pripustil, že obavy nad možným negatívnym vplyvom ochudobneného uránu na zdravie rastú. Ako však dodal, zatiaľ nie je celkom jasné, či je jeho použitie v zbraniach priamo spojené s výskytom leukémie u vojakov, ktorí slúžili na Balkáne.
V správe OSN sa uvádza, že osem lokalít v Kosove, ktoré OSN v rámci svojho environmentálneho programu kontrolovala, je zamorených. Prípadné škodlivé účinky ochudobneného uránu, ktorý NATO používalo počas náletov na srbské sily v Kosove v roku 1999 vyvolávajú stále väčšie znepokojenie.
Vodca etnických Albáncov Ibrahim Rugova sa obáva, že toto znepokojenie by mohlo viesť k tlaku na odchod medzinárodných mierových jednotiek z oblasti. Rugova žiada objasnenie celého problému, aby odporcovia mierovej misie NATO prestali šíriť svoju propagandu. Uviedol tiež, že medzi kosovskými Albáncami neboli doteraz zistené žiadne príznaky tzv. balkánskeho syndrómu. Týmto termínom sa označuje výskyt vážnych chorôb u vojakov, ktorí pôsobili na Balkáne.
Predstavitelia srbskej vlády sa v sobotu prihovorili znepokojeným obyvateľom a pokúsili sa zmierniť ich obavy z možného zdravotného rizika, ktoré údajne spôsobilo použitie hlavíc NATO s ochudobnených rádioaktívnym uránom počas leteckej kampane v Kosove v roku 1999. "Žiadne nebezpečenstvo radiácie nehrozí, pokiaľ sa človek nenachádza priamo na mieste zásahu ochudobneným uránom, alebo nedrží takúto zbraň priamo holými rukami," povedal hovorca srbskej vlády Juvan Djukanovič v meste Bujanovac, ktoré je jedným z miest zasiahnutých uránovou muníciou. Občanov zároveň ubezpečil, že všetky kontaminované oblasti v južnom Srbsku boli viditeľne označené a zapečatené.
V samotnom Kosove sa Erik Schouten, šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v tejto napätej juhosrbskej provincii, tiež pokúsil zahnať obavy miestnych obyvateľov a presvedčiť ich, že ich zdravotný stav nie je v dôsledku použitia uránu ohrozený.
"Od júla 1999 sa nevyskytli žiadne správy o zvýšenom počte pacientov s leukémiou," povedal Schouten v hlavnom meste Priština. "Hoci systém hlásenia správ o ochoreniach v Kosove má ďaleko od dokonalosti, kosovský úrad WHO by bol rozhodne informovaný, ak by došlo k významnému zvýšeniu prípadov rakoviny," dodal šéf WHO v Kosove.
Autor: Londýn/Belehrad (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
