Dôvod mali chalani tentoraz naozaj poriadny. Desaťročie svojho vzniku dnes neslávi hociktorá kapela a veru, práve skupine Hex, ktorá svojich skalných "odkojila" na nezabudnuteľnej "Madeline", vyhecovala "Drogovou závislosťou" a liečila "Hej pán-om doktor-om", sa to úspešne podarilo. Nech si hovorí kto chce čo chce (...začali hlbokou filozofiou a skončili pri komerčných trsačkách pre žabky a podobné blablabla), šesť albumov, ktoré má Hex na konte, posúvali slovenskú scénu o istý kus istým smerom, podobne ako svojich fanúšikov, metamorfujúcich sa podľa jednotlivých hudobných období kapely. Patrilo by sa preto o ňu aspoň zavadiť a tak sme po koncerte zavadili a posadili na stoličku speváka a gitaristu Ďuďa, prinútiac ho pri nápoji, ktorý rozväzuje jazyk, aby sa s nami podelil o dojmy.

Ako dopadli posledné koncerty v rámci "Všetko čo mám rád" turné?

"Atmosféra nášho miniturné bola vynikajúca, ľudia nás stále berú, nezabudli sa baviť. Chodia v hojnom počte a je veľmi príjemné poznanie, že sa ešte vedia pri našej hudbe vyblázniť."

Aj po toľkých rokoch pôsobenia Hexu je pre teba prekvapivé poznanie, že sa ľudia na vašu hudbu tešia?

"Ono nie je dobre, keď si kapela zvykne na niečo ako na samozrejmosť. Potom vznikne stereotyp, alebo sa nepríjemne popáli. Preto sa vždy radšej necháme prekvapiť."

Pred koncertnou šnúrou ste svojich fanúšikov vyzvali, aby určili váš hudobný repertoár zaslaním svojich tipov cez elektornickú poštu. Ako hodnotíš ich vkus?

"Dobre, veľmi dobre. Je to pre nás zaujímavá skúsenosť, že hráme pre zmenu niečo iné ako bežne hrávame na osatných koncertoch."

Dá sa urobiť z tohto výberu aj akási sondáž, ktoré obdobie z vašej dlhoročnej tvorby je najviac preferované?

"Je to dosť vyrovnané. Z každej platne sa niečo uchytilo. Súvisí to asi s vekom fanúšikov, tí starší si najviac zafixovali najmä naše začiatky, mladší zas "šlapú" na nových veciach. Naše publikum je rôznorodé a to je dobre. Je zaujímavé, ža sa to sortuje podľa jednotlivých miest. Naposledy vo Zvolene sme hrali prevažne tínedžerom, v Žiline zas na nás došli starší, z väčšej miery to boli predpokladám vysokoškoláci. V Košiciach to zas bola bohatá zmes zastúpená ľuďmi rôzneho veku."

Akí boli chalani, ktorí Hex zakladali a akí sú Hexáci po desiatich rokoch?

"Vtedy sme boli mladí a naivní, do všetkého sme sa strašne hrnuli, čím sme šli častokrát sami proti sebe. Nerozmýšľali sme veľmi racionálne, dopredu. Vtedy bola aj taká situácia, že popmusic nebola až tak preplnená, ako je tomu teraz. A keďže sme si to mohli dovoliť, rebelovali sme proti všetkým, každého sme chceli čo najviac naštvať. Takýmto spôsobom sme fungovali a možno sme si tým odrezali cestu do vyšších sfér, vďaka ktorým sme dnes už mohli byť niekde inde. Ale neľutujem to, podľa mňa to malo svoj zmysel, že sme boli vtedy takí akí sme boli. Teraz sme rozumnejší, ale veď situácia je iná a na Slovensku sú možno i vďaka nám trochu lepšie vzťahy."

Mal by si tú guráž založiť Hex i v dnešnej dobe, začínať úplne od začiatku?

"Áno prečo nie. Veľa ľudí hovorí, že v súčasnosti je blbá doba, ktorá nepraje umeniu, ale ja si to nemyslím. Mladé kapely majú na výber viacero vydavateľstiev a tým sa zvyšuje i šanca dostať zmluvu a urobiť platňu."

Aký máte ako muzikanti vzťah k množstvu mladých kapiel, ktoré sa vyrojili? Chápete ich ako konkurenciu?

"Trebárs kapela Nocadeň sa nám páči, na rozdiel napríklad od kapely NoName. Ich hudba nám nič nehovorí, preto NoName ako konkurenciu nevnímame. Nevravím, že je to zlá kapela, jednoducho je to dobre spravený komerčný rock či pop, ale neoslovuje ma to. Na druhej strane si myslím, že už sme dosť veľkí chlapci na to aby sme sa na staré kolená obávali konkurencie. Berieme to celé športovo, hráme si koncerty, keď prídu ľudia je fasa, keď nie tak nie, ide sa ďalej."

Čo tebe osobne dalo a čo vzalo to desaťročie účinkovania na očiach verejnosti?

"Určite mám trošku iný život, ako je život bežného človeka, ktorý ráno vstane, ide do práce na dvanásť hodín, večer príde, ľahne si spať a ráno zas to isté. Iste, sú tu i negatíva. Mojej žene napríklad vadí, keď niekam prídeme a ľudia ma spoznávajú a začnú po nás pozerať a šepkať si. Ja som si však už na to zvykol a som v prvom rade rád, že sa živým tým, čo ma baví. Dúfam, že to tak pôjde ešte zopár rokov."

Nevšimli ste si, či na slovenskej scéne nerastú nejakí vaši nasledovníci, s ktorými sa hudobne či názorovo stotožňujete?

"Áno, dokonca nám tá kapela robí predskokana. Je to Le Payaco. Oni sú dosť divokí, ako sme kedysi boli my a podľa mňa sú veľmi dobrí, nahrali vynikajúci debut a držím im palce, aby aj ďalšie ich platne boli také dobré."

Podarilo sa už Hexu dosiahnuť všetko, čo si zaumienil, alebo ešte má nejaké skryté tromfy v rukáve?

"Neviem, v podstate sme toho dosiahli na slovenské pomery už dosť. Možno skrytý tromf by bol skúsiť urobiť niečo z iného konca, trebárs natočiť nejaký dokument alebo urobiť muzikál. Ale knihu o nás by som nechcel. Na poslednom albume máme multimediálnu stopu, to stačí."

Po celý ten čas hráte v nezmenenej zostave. Čomu za to vďačíte?

"Sme naoblomní, nikto nás nemôže rozvrátiť."

Desaťročnica, veď to je už ako manželstvo...

"Je to ešte horšie ako manželstvo, hahaha."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.