Ľudia si už takmer zvykli, že výplaty im meškajú a ani v januári 2001 to nebude inak. Manažment POD síce robí čo sa dá, ale musí neustále žonglovať a improvizovať, aby sa svojou výrobou družstvo uživilo. Nového predsedu POD Mariána Kríža sme sa opýtali, v čom vidí najväčšie problémy. Už keď vlani v júli prevzal funkciu zamestnancom meškali výplaty 4 mesiace, nehovoriac o ďalších záväzkoch, ktoré bývalé vedenie odkladalo z roka na rok.
"Len za elektrinu platíme ročne 1,4 milióna korún. Teraz, keď sa vstupy ešte zvýšia, neviem si budúcnosť ani predstaviť. Najmä keď od nás chcú, aby sme platili za vstupy preddavkovo. Aj teraz nás Slovenské elektrárne vyzvali, aby sme do konca roka vyplatili poslednú úhradu. Samozrejme nemali sme plnú čiastku, ale dúfal som, že posledných stotisíc korún v našej kase, ktoré im teraz zaplatíme, ich urobí ústretovejšími k našim problémom. V skutočnosti som bol ich jednaním prekvapený. Veď tu nejde o to, že nechceme zaplatiť aj zvyšných 160 tisíc korún. Jednoducho nemáme a zvieratá musíme udržať v teple, dojiť a podobne. Napriek všetkému nám elektrinu odpojili a zachránila nás len náhoda. Slovenské telekomunikácie totiž majú na našu rozvodňu napojený satelit a oni okamžite zareagovali. To nám pomohlo k dohode a prúd dnes máme," rozhovoril sa predseda POD. Akoby sa uvoľnila lavína začal vymenovávať koľko záväzkov ich prenasleduje, pričom nevynechal ani exekúciu, ktorú na POD uvalil úrad práce za chýbajúce odvody do fondu zamestnanosti. Na druhej strane je niekoľko dlžníkov voči POD ako napríklad bývalý prešovský Mäsopriemysel, Mäso-Východ Košice či prevádzka na spracovanie mäsa v Chminianskej Novej Vsi. Ide o 800 tisíc korún a pritom predseda vie, že už ich zrejme nikdy nezískajú späť. Veď aj posledná a pritom najmladšia zo spomínaných firiem je v konkurze. Spomenul aj situáciu, keď z podstatne zmenšeného stáda dojníc im ostalo 150 kusov a zisk z mlieka nutne potrebovali. Lenže mliekarňam v Sabinove sa od nich údajne neoplatí odoberať mlieko. Preto museli hľadať nového odberateľa a našli ho v Michalovciach. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy tu popierajú všetku logiku, keď si uvedomíme náklady na dopravu. Lenže zvýšenú cenu mlieka napokon aj tak zaplatí spotrebiteľ. "Mlieko predávame po 8,40 za liter čo vôbec nepokryje naše náklady na produkciu, ale sme radi, že ho môžeme predať. V tomto roku chceme začať s rekonštrukciou výkrmne pre 800 kusov ošípaných v Tuhrineja so zmenami v rastlinnej výrobe. Sústreďujeme sa na obilniny a trhové rastliny, ako je slnečnica, repka olejná a ľan, pričom si hľadáme odberateľov v zahraničí. Tento rok to chceme skúsiť s pestovaním rasce," dodal M. Kríž a jedným dychom zároveň zapochyboval či má v súčasnej situácii vôbec zmysel investovať a vkladať toľko práce do nových projektov, keď sú zisky z výroby neisté. Faktom je, že len vtedy budú mať ľudia na výplaty, keď budú vyrábať, ale to by sa museli podstatne zmeniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy. "Družstvo sa dnes trápi predovšetkým so starými dlhmi, ktoré ani vláda ani ministerstvo dodnes nevyriešili. Predchádzajúci šéfovia napríklad prevzali úvery z bánk, ale nikto sa nestaral o ich splácanie. Máme s tým teraz obrovské problémy. Napríklad VÚB-ečke 12 rokov nechýbal úver za 5 miliónov korún, ale teraz chcú, aby sme ho splatili do dvoch rokov. Pritom je rozdiel splácať štvorpercentné a súčasné sedemnásťpercentné úroky," konštatoval a položil si rečnícku otázku čo bude s družstvom, ktoré má hodnotu 50 miliónov korún, ak nebudú schopní splácať záväzky. Vari najťažšie je vysvetliť tieto vzťahy pracovníkom, najmä ak mnohí z nich sú jedinými živiteľmi rodín a ako všetci pracujúci očakávajú výplatu za vykonanú prácu. Nehovoriac o tom, že väčšina z nich odpracovala na družstve 20 až 30 rokov a prežila v ňom dobré časy i "zemetrasenia".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
