Troch kráľov. Oddávna je čas medzi zimným a jarným slnovratom i keď ovplyvňovaný termínom začiatku pôstu 40 dní pred Veľkou nocou, bujarým obdobím plesov, zábav, veselíc, maškarád, ale i svadieb a v minulosti i volieb nových cechmajstrov, prijímania učňov za tovarišov a na vidieku volieb mládeneckých richtárov. Nielen na Slovensku aj inde vo svete nadväzujú ľudia na slávnosti, ktoré boli známe už v antike a majú súvis s niekdajšími sviatkami, známymi ako luperkálie, mamurálie, dionýzie, bakchanálie, liberálie a ďalšími. Mamurálie, ktoré kedysi pripadali na polovicu marca, bývali zasvätené bohu Marsovi, luperkálie, slávené 15. februára velebili Luperka boha roľníctva, lovu a chovateľov stád a pastieri ich oslavovali pred prvým jarným vyháňaním dobytka na pasienky. Počas týchto slávností napr. pastieri museli obetovať capa a kňazi bili ženy, aby bola zachovaná plodnosť. Vekmi sa tieto slávnosti modifikovali i u nás do podoby maškarných plesov, obchôdzok a sprievodov, keď v niektorých regiónoch Slovenska dodnes poznajú napr. chodenie s turoňom, medveďom či dokonca smrtkou. Dnešné plesy zase nadväzujú na dávne sedliacke plesy a cechové slávnosti, pričom medzi najchýrnejšie patrili fašiangové zábavy mäsiarov, kožušníkov, garbiarov, debnárov a ďalších.
V tomto roku je fašiangové obdobie svojou dĺžkou k milovníkom zimných zábav žičlivé skončí sa totiž až koncom februára. Na prahu nového storočia a tisícročia pripadá Popolcová resp. Čierna streda na 28. februára a nedeľa 4. marca je už prvou pôstnou. Pochovávanie basy teda toho roku pripadá na večer 27. februára. Veľkonočná nedeľa je 15. apríla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.