rôznych storočí boli domáci i zahraniční umelci. K tým najžiarivejším určite možno zaradiť maďarskú sopranistku Tünde Szaboki, ktorá viac než dobre nahradila pôvodne avizovanú, ale chorú Veroniku Kincses. Partnermi jej boli sólista budapeštianskej opery Csaba Ötvös a Simon Šomorjai, ktorý sa po niekoľkých rokoch angažmá v Bratislave čiastočne vracia domov do Košíc. Všetkých troch vynikajúco doprevádzali na klavíri Slávka Gerberyová a Vlastimil Tichý. Hostiteľský zbor Csermely pozval na pódium aj spevácky zbor Sv. Cecílie pri Katedrálnom chráme Sv. Alžbety, ktorý sa právom zaraďuje medzi najlepšie telesá v Európe, mladého harfistu Ladislava Pappa, ktorý študuje v Zürichu, organistu Imricha Szabóa a orchester Štátneho divadla Košice s dirigentom Igorom Dohovičom. Ten doviedol koncert do famózneho záveru nielen vďaka výkonom hudobníkov a sólistov, ale aj vďaka šarmu a vtipu, keď odovzdal taktovku jednej z diváčok a sám si sadol do hľadiska.

Veľký aplauz zožali aj mladé klaviristky Eva Bandurová a Lívia Teigiszerová a renesančná skupina Patria. Jej zakladateľ Marcell Kováts chce s muzikantmi, medzi ktorými sú aj jeho synovia, spracovať a zhudobniť stredoveké kódexy a tabulatúrne knihy a rukopisy z Karpatskej kotliny i celej Európy. "Táto hudba je veľmi vzácna. Melódie z levočskej tabulatúrnej knihy znejú rovnako blízko Slovákom, Maďarov, Nemcom i Rusínom. Veď na tomto území sa odjakživa miešali národy a národnosti, dokázali svorne žiť a pracovať. Hudba nás všetkých spája," poznamenal Marcell Kováts.

S podobnou myšlienkou prišiel nový rok zaželať aj podpredseda vlády pre národnosti a menšinovú politiku Pál Csáky. Na podobnom podujatí v Košiciach nebol prvý raz.

"Košice sú skutočne mestom tolerancie. To si nielen myslím, ale cítim to pri každom fyzickom kontakte s občanmi, obyvateľmi mesta, regiónu. Na tomto koncerte je veľa občanov maďarskej a slovenskej národnosti, aj v hľadisku, aj na javisku a spolupráca je impozantná. Toto je model, cesta do budúcnosti," poznamenal cez prestávku pre Korzár Pál Csáky.

"Teraz, na prelome dvoch tisícročí, si môžeme dať povzbudzujúci horizont. Kým uplynulé desaťročie bolo obdobím premien, ktoré priniesli aj veľa utrpenia pre občanov, teraz to bude desaťročie postupného zbližovania sa s vyspelou Európou, vrátane životnej úrovne. To už prinesie viac pozitív. Domnievam sa, že máme šancu to dosiahnuť. Horizont, to znamená zhruba desať rokov. Vidím šancu, že sa ekonomická situácia v roku 2001 skutočne zlepší, nielen v makroekonomických ukazovateľoch, ale aj občania pocítia pozitíva tohto procesu."

Maďarčinu neovládajúci návštevníci koncertu mali problém porozumieť obsahu novoročného príhovoru, pretože po krátkom úvode v slovenčine nasledovala podstatne dlhšia reč v maďarskom jazyku. Pál Csáky to uviedol na pravú mieru tým, že dôvodom bolo nakrúcanie záznamu pre maďarské národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu. Podpredseda vlády sa priznal, že svoje vystúpenie písal vo vládnej vile v Trenčianskych Tepliciach. "Cez okno som videl starú pani, ktorá tlačila dospelého syna. Postihnutého. Asi aj mentálne. Videl som, ako sa tá žena trápila a vtedy som si uvedomil, že je dobré, ak politici na prelome tisícročí môžu načrtnúť občanom politický i ekonomický horizont, ale nesmieme zabudnúť na morálne hodnoty, lebo tie nás udržiavali tisícročia. Na základe tých istých hodnôt máme šancu dosiahnuť vnútorný pozitívny vývoj. Som rád, že som to mohol povedať v Košiciach. Nepovažujem tento večer len za novoročné stretnutie Maďarov na Slovensku. Prišli sme na koncert a pekná hudba je tá istá pre všetkých."

Môžete porovnávať s inými regiónmi a mestami. Sú aj inde obvyklé takéto vzťahy medzi národnosťami?

"Nehovorím to len zo slušnosti, skutočne si myslím, že Košice sú veľmi pozitívny vzor. Stretol som sa s rôznymi iniciatívami, ale takým premysleným spôsobom, zvnútra a už tak tradične, sa to nikde zatiaľ nerobí. Vidím vnútornú potrebu občanov a to je pozitívum, kvôli ktorému sem chodím. Rozhodne budem podporovať iniciatívu Košíc, pretože som presvedčený, že je to správna cesta."