závažnú skutočnosť prišli až pracovníci Okresného úradu Košice-okolie pri kolaudácii plynovodu. Keďže však už začala vykurovacia sezóna, prioritou bolo spusteniu plynu. Zatiaľ sa situácia vyriešila tak, že plynovod bol spustený do skúšobnej prevádzky, ktorá potrvá do 15. mája s tým, že sa priebežne budú monitorovať prípadné dopady na jednotlivé zložky životného prostredia. O celej situácii sme v našich novinách už viackrát informovali.
Do rúk sa nám dostalo možné zloženie škodlivín v piesku podľa analýz pochádzajúcich ešte z 50. rokov. Vtedy piesok, ktorý končil na odkalisku ako odpad, obsahoval 0,02 percenta arzénu, 1,4 percenta antimónu, 0,19 percenta olova a 0,06 kobaltu. Netreba dodávať, že ide o látky vysoko nebezpečné. Zvlášť pri priesaku do spodných vôd hrozí ich prienik do potravinového reťazca.
V tejto súvislosti nás zaujímalo, koľko piesku sa postupne z haldy odviezlo. Podľa informácií Obecného podniku služieb obce Poproč bolo svojvoľne rôznymi firmami a občanmi z odkaliska odvezených postupne asi 10 tisíc ton. Na zasypanie plynovodného potrubia vo viacerých obciach sa použilo sumárne zhruba 15 071 ton. Tieto čísla sú síce približné, ale z doterajších sa zrejme najviac približujú skutočnosti. Ak z tohto objemu vypočítame množstvo rozvezených škodlivín, dostávame sa k viac než alarmujúcim číslam. Odvezený piesok obsahoval, berúc do úvahy analýzy z 50. rokov, 5 ton arzénu, 351 ton antimónu, 47,6 tony olova a 15 ton kobaltu.
Ide však o približný prepočet. Aktuálny percentuálny objem jednotlivých škodlivín bude známy až z analýz, ktoré zadal na vypracovanie Slovenský plynárenský priemysel (SPP) ako investor stavby. Pre objektívnosť však treba dodať, že SPP prevzal investorstvo len v poslednej fáze, teda asi mesiac pred kolaudáciou. Pôvodnými investormi boli samotné obce, ktoré samotné uzatvárali zmluvy o dodávke stavebných prác s firmami, ktoré použili flotačný piesok na zasypanie potrubí. Ide o spoločnosti Inžinierske stavby Košice, Ekogas Prešov, Konštrukta Košice, Zepo Michalovce, Montrur Košice a Remont Poproč.
Valérie Hricovej, vedúcej odboru životného prostredia OÚ Košice-okolie sme sa opýtali, ako je to samotnou pôvodnou skládou flotačného piesku. Zodpovedá príslušným normám?
"V čase ukončenia ťažby, teda v 60. rokoch, neexistovala právna norma, ktorá by to riešila. V podmienkach súčasne platnej legislatívy by takéto riešenie neprichádzalo do úvahy. Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti mapuje takéto skládky kvalifikované ako staré záťaže. Na ich sanáciu by ale bolo potrebných mnoho miliárd korún, ktoré momentálne ministerstvo k dispozícii nemá."
Tým ale vzniká živná pôda pre podobné situácie ako v okolí Košíc. Podľa názoru odborníkov skládka v Poproči, hoci nezodpovedá súčasným normám, by ešte nebola až tak nebezpečná, keďže sa časom vytvorila na nej ochranná škrupina. Jej narušením a najmä rozvozom kontaminovaného piesku je ale hrozba ohrozenia zdravia ľudí aktuálna. Okrem vypracovania analýz je v súčasnosti potrebné vyjasniť aj vlastnícke vzťahy. Pozemky patria zrejme obci a skládka štátu. Posledným prevádzkovateľom skládky boli totižto Rudné bane, jej vlastníkom štát a keďže ťažba bola pozastavená ešte počas socializmu, nie je dôvod predpokladať, že medzičasom došlo k zmene vlastníckych vzťahov.
Obec Poproč si dala zhruba pred piatimi rokmi vypracovať posudok, podľa ktorého piesok spadá do triedy vyluhovateľnosti číslo štyri, teda do najvyššej. Parametre boli prešvihnuté najmä pri ortuti. Piesok použitý na zasypanie potrubia by si teda žiadal uskladnenie na špeciálnej skládke. Najbližšia zodpovedajúca potrebným kritériám je až v Chemku Strážske.
"Analýzy bude robiť autorizované laboratórium a výsledky by mali byť známe už tento mesiac," poznamenala V. Hricová. "Zároveň budeme vykonávaný monitoring dopadu na životné prostredie. Na základe výsledkov prijmeme riešenie."
Ako dodal Tibor Tomašovič z odboru CO obyvateľstva OÚ Košice-okolie, predbežne bola halda označená výstražnými značkami a obyvatelia obcí boli prostredníctvom miestnych rozhlasov informovaní o celej situácii.
Podľa prednostu OÚ Ľuboša Pastora bol piesok preukázateľne použitý v obciach Poproč, Jasov, Medzev a Štós. Tento mesiac by mali firmy, ktoré piesok na zasypanie potrubia použili, informovať OÚ, ktorých ďalších obcí sa ešte problém týka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
