ľudskej krvi v životodarnej nenahraditeľnej tekutine, bez ktorej najmä chorí ľudia si ťažko vedia predstaviť svoje ozdravenie. A taký istý názor majú aj lekári. Problém spočíva v tom, že kým donedávna získanú krv od dobrovoľných darcov jedna nemocnica doslova darovala, alebo prinajhoršom požičala inej nemocnici, ktorá ju akútne potrebovala, dnes sa krv doslova predáva. Jedna konzerva krvi má "cenu" 1800 korún. Aj keď sa o tom verejne nehovorí, pretože by to mohlo najviac uraziť samotných darcov. Ale bodaj by to tak nebolo, keď jednotlivé nemocnice druhého typu majú aj miliónové dlhy a na krku každý deň exekútorov.
Nemocnica s poliklinikou v Starej Ľubovni, ktorá má osem lôžkových oddelení s 280-timi posteľami, našťastie nemá problémy s nedostatkom krvi. Naopak, v porovnaní s počtom obyvateľov v iných okresoch je prinajmenšom v Prešovskom kraji najúspešnejšia. Aj preto museli zaviesť okrem piatku ako pravidelného odberového dňa aj druhý odberový deň v týždni, ktorým je streda. Už aj preto, že pracovníčky transfúzno-hematologického oddelenia nemocnice neboli fyzicky schopné zrealizovať niekedy aj 80 odberov krvi. Ako povedala pre náš denník odborná referentka Územného spolku Slovenského červeného kríža v Starej Ľubovni Eva Kovalčíková, vlani evidovali 2221 odberov, čo je o 534 viac ako v predminulom roku. Aj 204 prvodarcov obohatilo vlani rozvetvenú rodinu darcov krvi v okrese Stará Ľubovňa, čo iba potvrdzuje pozitívny trend rozvoja darcovstva. Pričiňujú sa o to predovšetkým základné organizácie Slovenského červeného kríža (SČK) v Podolínci, v Novej Ľubovni, Kamienke, Ľubotíne, Čirči a v ďalších obciach.
V Staroľubovnianskom okrese evidujú zatiaľ jedného držiteľa diamantovej plakety profesora Jánskeho, ktorým je Ján Vrábeľ z Čirča. Ten daroval najvzácnejšiu tekutinu už 85-krát. Ďalší dlhoroční darcovia sa pýšia 1214 bronzovými, striebornými i zlatými plaketami. V nemocnici v Starej Ľubovni na jednotlivých lôžkových oddeleniach sa minie denne niekedy aj päť litrov krvi. Najmä po ťažkých operáciách na chirurgickom a gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Aj preto sú primári, lekári i vedenie nemocnice radi, že darovanej krvi majú pre svoje potreby zatiaľ nadostač. Ale neradi by z nej robili predajný tovar, lebo namiesto zemiakov si môžeme dať povedzme k obedu knedľu, či ryžu, ale chorý človek potrebuje krv a lekári mu okrem krvi nemôžu dať nič iné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.