elitu. S prenikaním silných národných, ale dnes už najmä nadnárodých koncernov na náš trh sa môže spotrebiteľ stretnúť na každom kroku. Stačí zájsť do prvej predajne s elektronikou, natankovať na benzínovom čerpadle, či nakúpiť v mamutej veľkopredajni s prívlastkom hypermarket. Sieť hypermarketov fungujúcich v západnej Európe už pokryla aj časť Slovenska. Ich názvy sú známe každému kúpyschopnému Slovákovi. Priniesli so sebou veľa kladov: vysokú kultúru predaja, väčšiu konkurenciu a tým aj tzv. cenovú vojnu v prospech spotrebiteľa, či množstvo nových pracovných miest najmä pre mladých ľudí.
Každá minca má však aj opačnú stranu. Hypermarkety nakupujú vo veľkom priamo od výrobcov, čím tlačia cenu výrobkov nadol. Malé obchody nakupujúce z veľkoskladov a platiace neporovnateľne vyššie nájomné za meter štvorcový, neraz nakupujú tovar za cenu, za ktorú ho hypermarket predáva. Spotrebiteľ však uprednostňuje nakupovanie vo veľkom samoobslužným spôsobom a systémom "všetko pod jednou strechou" a tak sme svedkami toho, že malé predajne a obchodíky nemôžu obrom konkurovať a mnohí živnostníci svoj obchod zatvárajú. Dochádza k strate pracovných príležitostí a armáda nezamestnaných opäť rozširuje svoje rady. Procesy, ktoré si možno nalistovať v učebniciach politickej ekonómie z obdobia rozvinutého kapitalizmu nadobúdajú na Slovensku reálne dimenzie. Po vytlačení drobnej konkurencie monopoly začínajú ovládať trh a diktujú ceny. A tebe, úbohému spotrebiteľovi nezostáva nič iné, ako sa prispôsobiť a nakupovať za nenápadne, ale vytrvalo sa zvyšujúce ceny. Človek sa občas odporcom globalizácie ani veľmi nečuduje. Na tomto mieste by mala pôsobiť viac naša legislatíva, parlament, Protimonopolný úrad, Úrad na ochranu spotrebiteľa, ale tiež stovky byrokratov, ktoré živíme našimi daňami. Tí sú však väščinou viac našimi nepriateľmi, než našimi ochrancami.
Na záver dovoľte ešte jeden postreh. Nedávno som navštívila na slovenské pomery mamutie nákupno - zábavné stredisko v Bratislave. Naozaj impozantná stavba obsahujúca hypermarket, množstvo obchodov, reštaurácie, bistrá, kaviarne, niekoľko kín a iných zábavných zariadení. Po vstupe vás upúta nápadité architektonické riešenie a pre nás ešte stále nie obvyklá farebnosť a čistota. Cítite sa ako v zahraničí aj preto, lebo uličky v tomto centre majú názvy ako Regent Street, Bond Street, 42-nd Street a podobne. Na Slovensku po slovensky. Určite podľahnete chytľavému sloganu, že "... je lacnejší" a nakúpite aj to, čo nepotrebujete. Medzi lacnejšími tovarmi si však pribalíte i to, čo by ste inde dostali za dvojtretinovú cenu. Isteže, filozofia hypermarketov.
Popri tom však netvrdím, že nakupovať vo veľkom je nesprávna vec. Aj ja tam rada chodím. Treba si však uvedomiť, že jedného dňa si budete chcieť kúpiť štvrťku chleba a nebudete mať kde, pretože tie malé potraviny pri vašom bloku už dávno skrachovali. A do veľkého strediska sa vám už ísť neoplatí, pretože tá krabica džúsu už aj tak nestojí toľko, ako keď si vás, zákazníkov chceli získať. Takýto systém potom nie je pre krajinu osohom, ale opätovnou príťažou pre rozvoj trhovej ekonomiky. Samozrejme, že jednotlivec sám veľa nezmôže. Ostáva však dúfať, že neustále pripomienky k tejto problematike nenechajú ľahostajnými orgány, ktoré sú zodpovedné za fungovanie trhu.
Autor: Andrea Hrabinová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
