Neukrývala nič, vo vnútri sa nachádzali nádherné koberce, snáď jediné svojho druhu, ktoré miestami pokrývali ešte krajšiu dlaždicovú podlahu. Kamené steny boli pokryté starými tapetami, aké ľudské oči nevideli a na tých stenách viseli priam "živé" obrazy nevyčísliteľnej hodnoty so zlatými rámami. V celom dome sa nachádzal biely nábytok zdobený zlatom. Na poschodie viedlo mohutné schodište vyrobené z najkvalitnejšieho na dotyk príjemného a na pohľad skvostného dreva, ktoré možno nájsť len v rozprávkovom lese. Všetko v dome bolo nádherné, každá každučičká maličkosť. A všetka tá nádhera tvorila nevkusný ba dokonca odporný celok. Dom bol akoby stelesnením dvoch ľudí. Človeka otvorene zlého a človeka pokrytca. Hoci obaja sú v podstate rovnakí, jeden, ten prvý je lepší ako druhý, pretože toho prvého poznáme, ale o tom druhom si len myslíme že ho poznáme. A čo je horšie ako nevedomosť, ktorá vedie človeka k omylom a nakoniec k záhube, veď sa len pozrite na dnešnú nedokonalú a neuvedomelú spoločnosť... V spomínanom dome žil gróf. Spolu s ním bývali správkyňa, kuchárka a kočiš. Starý gróf bol už dlhšie ťažko chorý. Jeho zdravotný stav vyžadoval nemocničnú liečbu (ktorú gróf odmietol) alebo časté návštevy lekára. Tie boli vo vtedajšej dobe pre vzdialenosť "paláca" od civilizácie prakticky nemožné. Jediným vyhovujúcim riešením bolo zamestnať v dome človeka so zdravotníckou praxou. A tak po čase do grófskeho sídla pribudla bývalá zdravotná sestra s priateľským úsmevom na tvári a otráveným srdcom. Stala sa objektom správkyninej a kuchárkinej nenávisti. Nenávisť na oboch stranách rástla až medzi bývalou zdravotnou sestrou a dvoma "dámami" vznikla otvorená vojna. Keď domáci pán videl, čo sa v dome deje, začal uvažovať nad riešením a trom "primadonám" oznámil: "Ak nedôjde k výraznému zlepšeniu vo vašich vzájomnych vzťahoch, budem vzniknutý problém riešiť výpoveďou." Ale čiou? To sa už iste nedozvieme, pretože výpoveď dostal sám starý pán gróf, a to výpoveď zo života. Mŕtveho grófa našiel kočiš chystajúci sa mu oznámiť príchod lekára, ktorý následne privolal vyšetrovateľa. Lekár po dôkladnej prehliadke mŕtvoly určil smrť otrávením. Vyšetrovaťeľ za hlavných a zároveň jediných podozrivých pokladal správkyňu, kuchárku a bývalú zdravotnú sestru, ktoré vypočul. Kuchárka vyšetrovateľovi povedala: "Ja som to určite nebola. Vraždili tie dve, ale pravdepodobne to bola tá nová." A dodala: "Vraj zdravotná sestra, čo si tá o sebe nemyslí. Správkyňa sa rozčuľovala: "Ako si ma pán vyšetrujúci úradník dovoľujete obviniť? Viete kto ja som? Ja, ja som... Vtom ju vyšetrovateľ prerušil: Hovorte k veci!" A tak správkyňa pokračovala: "Určite ho otrávili tie dve. Kuchárka mu dávala jesť a tá sestra lieky." Bývala zdravotná sestra obvinila kuchárku a správkyňu: "Ak to neboli tie dve tak, tak... neviem čo." Zástupca zákona si dal zavolať...
Koho vyšetrovateľ zatkne? A prečo? Odpoveď mi pošlite, alebo osobne prineste na adresu: Redakcia Korzár, Boženy Němcovej 32, 042 62 Košice a nezabudnite na heslo Ťahák-Krimisúťaž. Správnu odpoveď môžete poslať aj na emailovú adresu krimipríbehyahoo.com. Alebo ju vhoďte do schránky Ťaháka na Kováčskej 28. Jedného z vás vyžrebujeme a odmeníme prekvapením. K správnej odpovedi spred troch týždňov: Len obyvatelia dediny nesú vinu za smrť starenky, na ktorú si spomenuli vždy, keď ju potrebovali, no na Vianoce ju nechali samú hoci dobre vedeli, že nemá nikoho. A tak možno povedať, že vinníkom, ba dokonca v istom zmysle vrahom je egoistická spoločnosť.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali odpoveď: L. Hudákovej z Bielocerkevskej 2, Ke. Výherkyňa, príď si po cenu do redakcie Ťaháka dnes medzi 16-tou a 17-tou hodinou.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
