januári 2001, ktorého záver je podľa všetkých relevantných vyhlásení ultimom politickej dohody o reforme verejnej správy (čo je, všakáno, programovou prioritou celej koalície), počúvame napríklad nezrozumiteľný diškurz o štátnej doktríne. Že s tým vybehol "štátnik" Schuster ("ja nie som politik, ja som štátnik"), nedokázalo prekvapiť, že sa toho chytajú "tiežštátnici" z koalície, už zaráža väčšmi. Je to totiž debata naozaj o ničom a v čase, keď ich tlačia skutočne iné povinnosti. Len pre informáciu, k verejnej správe a novele ústavy nerokovali v priebehu desiatich dní januára ešte ani raz.
Doktrína (a iné zástupné témy, aby sme boli spravodliví) však vyčíňa ako bes. Premiér Dzurinda si ju vie predstaviť v zahraničnopolitickej oblasti, v ktorej - údajne - sľúbil Schusterovi dokonca podporu. V hospodárskej, našťastie, už nie. Minister Kukan nevidí doktrínu ako reálnu ani vo svojom priestore, prospela by ale podľa neho imidžu krajiny. Migaš iniciatívu prezidenta "víta" a - teraz pozor - "vyzval k usporiadaniu celospoločenského konventu o európskej budúcnosti Slovenska v 21. storočí." Je sa na čo tešiť.
"Štátnici" nižších hodností, ako ukazujú početné ankety, sa s témou doktríny tiež zmierujú. A keďže opozícia nie je nikdy proti, ak ide o poriadnu hlúposť, a zvlášť Fico myšlienku veľmi vehementne podporuje, začína nám hroziť okrúhly stôl. Teda najlepší spôsob, ako plytvať energie, márniť drahocenný čas, nič nerobiť a ešte aj vyzerať, že sa ide spasiť vlasť. HZDS, ktorého prioritou do tohto roka je "pripravovať sa na voľby 2002", si to isteže môže dovoliť a ešte zarobiť na imidži. Fico tiež. Ale nikto viac.
Ak sa dá zo Schusterovej kostrbatej výzvy vôbec čosi vycmúľať, tak štátna doktrína by mala byť čosi ako základné zahraničnopolitické, domáce a národohospodárske tézy, na ktorých sú schopné sa zjednotiť všetky relevantné politické sily. Tie sa dostanú na jeden papier, ktorý by mal byť potom záväzný pre všetkých cez viac volebných období. To je komplexne všetko, čo sa dá vytušiť. Schuster dokonca nedal ani predstavu o tom najzákladnejšom - o forme doktríny. Teda či by to mal byť dokument čisto politický, napr. na spôsob deklarácie zvrchovanosti, alebo právny - to jest vo forme zákona, zrejme ústavného. A keďže v známej cudzine nič podobného nemajú, dá sa iba hádať z márnosti, čo za čudo si prezident vybájil. Ústavný zákon by bol síce už skutočné absurdum (kým bude platiť, strany by boli doktrínou viazané pri tvorbe programov, čo by bol pozoruhodný príspevok do politickej súťaže). Jeden u tohto "štátnika" ale nikdy nevie...
Kukan má čiastočnú pravdu v tom, že spoločná deklarácia všetkých politických síl o smerovaní Slovenska by nám pomohla, keďže by ASI odbúrala kus obáv Západu prameniacich z návratu Mečiara. Fakt je ale ten, že HZDS už rok plne podporuje obe integrácie - do NATO i EU. Napokon, sám Schuster nedávno zložil HZDS zaujímavý kompliment, keď povedal, že verejná akceptácia NATO sa zvýšila aj jasnou zmenou jeho orientácie. Bohužiaľ ale, problém, ktorý Európa najcitlivejšie vníma v súvislosti s týmto hnutím, sa netýka v prvom rade nedostatku prointegračnej vôle. A vôbec, deficit jasnej línie, "čitateľnej" pre západné štruktúry, je absolútne najmenším problémom našej integračnej agendy.
Pokiaľ v zahraničnej politike nič takého "iba" nepotrebujeme, v politike domácej a hospodárskej je štátna doktrína kompletný nezmysel. Že až do akej miery, svedčí "návrh" exprezidenta Kováča (ďalší podporovateľ), podľa ktorého by "štátna doktrína vo vnútornej politike mala obsahovať UDRŽANIE PRINCÍPOV PLURALITNÉHO DEMOKRATICKÉHO SYSTÉMU...". Nuž, pripomíname exprezidentovi, že toto máme dnes v ústave, a keby ktosi usiloval o zrušenie týchto princípov, mal by do činenia s trestným zákonom. Porovnateľný nonsens je ekonomická doktrína štátu; ubezpečujeme Schustera i Kováča, že ústavný paragraf o "sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike" je maximum, na ktorom sa politické strany sú schopné uzniesť. Už ďalší odsek ústavy - "SR ochraňuje a podporuje hospodársku súťaž" - keby sa mal opäť schvaľovať, by ani nemusel prejsť. Ale aj keby sa akási širšia dohoda rysovala, ekonomický život v informačnom veku je fenomén s nekonečnom premenných a nepredvídateľných faktorov.
Jednoducho a jasne: Štátna doktrína ako biblia pre zahraničnú politiku, vnútornú politiku a ekonomiku platná pre viac volebných období je kolosálna fikcia. "Štátnik" nech sa vo svojej veži zaoberá čím chce, politici ale majú mať rozum a starať sa o záležitosti, na ktoré dostali mandát. Zostáva im z neho už iba jeden a pol roka a dokopy nič ešte neukázali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
