niektorých Košičanov. "Máme od záhradkárov informácie o kvitnutí vyložene jarných druhov rastlín, napr. lykovca jedovatého, ozdobného kríka dulovca, či dokonca magnólie," povedala včera Eva Sitášová, vedúca prírodovedného oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach.

Počasie, ktoré momentálne pripomína skorú jar, prejavuje sa i na plochách mimo najväčšieho východoslovenského mesta. Podľa botaničky Sitášovej nie je zriedkavosťou nájsť počas vychádzok v okolí Košíc kvitnúce fialky, pľúcniky, k životu sa prebrali mliečniky, jar už majú trávy a ďalšie rastliny. "Nie sú to kuriozity iba týchto dní, viaceré zvláštnosti sme zaznamenali už vlani. Neďaleko Margecian na lokalite Rohačka v nadmorskej výške 900 metrov kvitli napríklad veternice lesné, na Spiši na Dreveníku poniklece. Najväčšou zvláštnosťou však bolo v posledných dňoch jesene kvitnutie pagaštanov v centre Košíc," uviedla E. Sitášová.

Košičanov aj včera prekvapilo, že z dažďom premočenej zeme v parkoch povyliezali na asfaltové chodníky červíny dážďoviek. Ide o úkaz, ktorý už vlani v decembri označil Ing. Marián Radosa, odborník z košickej pobočky Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, za unikát.

Známy ornitológ z Michaloviec J. Danko uviedol, že rodina krkavcov, ktorá vlani na Zemplíne pripravila prekvapenie v podobe očakávania prírastku v hniezde, sa podľa všetkého úspešne dočkala prírastku. Na svet prišlo prinajmenej jedno krravčie mláďa, hoci normálnym termínom pre tieto vtáky je koniec marca a začiatok apríla. "V tomto týždni sa už u nás v Michalovciach ozvali nečakane aj niektoré operence - počul som žlny i sýkorky."

Zoológ zo Správy Štátnych lesov TANAP z Tatranskej Lomnice Ing. Jozef Kováč potvrdil, že i keď vo V. Tatrách sneh momentálne nechýba, aj tu zaznamenali viaceré pozoruhodné prejavy flóry a fauny, spôsobené falošnou jarou. "Aj nad pásmom lesa som už tejto zimy videl kvitnúť napr. soldanelky či šafrany. Hoci sme zveri pripravili pred zimou aj zásoby krmív, na rozdiel od iných zím tentoraz pomoc človeka veľmi nepotrebuje. Jelenia zver sa napr. koncentruje v okolí kŕmidiel iba veľmi málo. Inak vysokej zveri tento druh zimy nepochybne vyhovuje. Iba medvede spia a zatiaľ sme nezaznamenali, že by opustili svoje brlohy," informoval J. Kováč.

V tuhších zimách sa niektoré medvede i vo Vysokých Tatrách zvykli práve v januári budiť, čo zaznamenali aj pranostici, ktorí o sviatku obrátenia Pavla (pripadá na 25. január) hovorievajú, že práve v tomto čase sa macovia obracajú v brlohoch na druhý bok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.