stávajú rukojemníkmi vlastných rodičov, ktorí majú medzi sebou nevyrovnané účty. Nakoniec, nie nadarmo sa hovorí, že pomsta je sladká. A že na to doplatí vlastná dcéra, či syn? To, zdá sa, keď ide o pomstu, nikoho z tých dvoch netrápi. Matky i otcovia pokojne naučia deti klamať a odrecitovať, čo im ten druhý urobil... Oveľa vážnejšia situácia nastáva však vtedy, keď ide o skutočné pohlavné zneužívanie detí a ohrozenie ich ďalšieho vývoja. Prípady zo súdnych siení však ukazujú, že napriek stúpajúcemu počtu tejto trestnej činnosti zatiaľčo sa bezbranné deti dostávajú do rúk narušených jedincov, tí, čo sú za nich zodpovední, sa správajú, akoby boli slepí a hluchí.

O 48-ročnom Emilovi H. z Košíc všetci v jeho blízkom okolí vedeli, že nie je duševne celkom v poriadku. "Môj syn je taký od narodenia, ale nikdy nikomu neublížil, ani neurobil nič zlé. Vlani v auguste bol robiť pre rodinu M. Oni sami ho zavolali. Vlákali ho k nim a presvedčili, aby u nich zostal spať. Strčili ho do izby, kde spali dve malé dievčatá... A pritom vedeli, čo je s ním, že za seba nie je zodpovedný," povedala na obranu syna matka obžalovaného. Ten tak v prípravnom konaní, ako aj pred súdom využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Prokurátor obžaloval Emila H. z trestného činu pohlavného zneužívania. Tohto odsúdeniahodného činu sa mal dopustiť v auguste lanského roka na 12-ročnej Elvíre v byte jej rodičov na Vodárenskej ulici v Košiciach. A to tak, že ju v spánku ohmatával po pohlavných orgánoch dovtedy, kým sa nezobudila... "V ten večer som išla spať do izby so sestrou Miriamou. Šiel tam s nami aj ujo Emil, ktorý si ľahol na vedľajšiu posteľ k môjmu bratovi Milošovi. Skoro ráno som sa zobudila. Ujo Emil sedel na mojej posteli a ruku mal medzi mojimi nohami. Ťahal ma za chĺpky… Pýtala som sa ho, prečo mi to robí a tiež som mu povedala, že to poviem mame. On nič nepovedal, len vstal a odišiel preč s mojím otcom. Ja som potom zaspala a neskôr, keď som vstala, povedala som mame o tom, čo mi ujo robil a ona zas otcovi," opísala pred vyšterovateľom svoje prebudenie maloletá dievčina.

Znalkyňa z odboru psychológie neodporučila, aby Elvíra predstúpila pred trestný senát Okresného súdu Košice I, preto jeho predseda výpoveď maloletej z prípravného konania iba prečítal. Podľa znalkyne je vierohodná a v trestnom konaní dostatočne použiteľná, pretože pri psychologickom vyšetrení dievčiny nezistila tzv. "lži skóre". Naopak, Elvíra vypovedala spontánne a v jej výpovediach neboli žiadne rozpory. Krátko po oznámení jej rodičov, ktorí to oznámili na polícii, sa dievčina podrobila aj gynekologickému vyšetreniu. Z jeho záveru je zrejmé, že v dôsledku pohlavného zneužitia neutrpela žiadne poranenia pohlavných orgánov a aj to, že je ešte vždy panna.

Odborné vyšetrenia absolvoval aj obžalovaný. Z posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie a sexuológie vyplynulo, že Emil H. je primitívna osobnosť s mentálnou retardáciou na stupni ťažkej debility. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania trestného činu boli zmenšené cca o 6070 percent! Podľa znalcov však pobyt Emila H. na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Ochranné psychiatrické liečenie by u neho nesplnilo účel, pretože jeho intelekt nie je možné ovplyvniť žiadnou liečbou.

"Vedeli ste, že Elvíra je ešte maloletá, prečo ste jej nedali pokoj?" opýtal sa predseda senátu obžalovaného. "Ja som jej nič neurobil. Bol som u nich kvôli fuške, lebo ma zavolali robiť. A pravda je i to, že som tam spal, ale nič nebolo..." - povedal na záver obžalovaný. To, čo je podľa jeho hodnotových kritérií nič, je však v reči paragrafov trestný čin pohlavného zneužívania. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania Emila H. súd uznal vinným z uvedeného trestného činu.

S prihliadnutím na závery znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie, ako aj doterajší bezúhonný život a čistý register trestov obžalovaného mu súd vymeral jednoročný trest s podmienečným odkladom na rovnako dlhú skúšobnú dobu.

(Mená dievčat sme z etických dôvodov zmenili.)