generálny sekretár, neskôr generálny riaditeľ a momentálne sedia na tejto stoličke dokonca dvaja funkcionári, z ktorých jeden je predĺženou rukou SFZ k UEFA a FIFA, druhý si zasa podáva ruku s ľuďmi z domáceho hnutia. Je to dosť nezvyklá deľba, takže kto vie čoho všetkého sa ešte dočkáme.
Dnešný aparát zväzu tvorí veľký kolos ľudí. Koncom päťdesiatych a v šesťdesiatych rokov bol však na vtedajšej futbalovej sekcii SÚV ČSZTV tajomníkom neskôr úspešný tréner prvoligových celkov Lokomotívy Košice a Tatrana Prešov Milan Moravec (na fotografii), ktorý mal iba jedného pomocníka a sekretárku. Hoci práce mali neúrekom a dlho iba jednu kanceláriu, robili hotové zázraky. Kto to nevidel, neuverí. Na rozdiel od súčasnosti, keď stačí napísať správy na počítači a uverejnia ich noviny, na sekcii na Volgogradskej ulici to mali oveľa ťažšie. Rôzne metodické pokyny, dotazníky a správy nestačilo len napísať, ale bolo treba ich rozmnožiť. Neraz však na zaplnených blanách bolo treba robiť veľké korektúry, alebo rozmnožovací stroj vypovedal službu, a tak museli trpezlivo čakať. Keď všetko išlo podľa plánu, sekretariát sa zmenil na horu papiera. Ako si s ňou poradiť a dostať materiály čo najskôr do oddielov, to už nebol pre organizačne šikovného tajomníka problém. Telefónom pozval v rámci obedňajšej prestávky dobrovoľných funkcionárov zväzu na malú brigádu. Zišlo sa vždy najmenej osem, niekedy aj dvanásť ľudí, ktorí jednotlivé strany skladali ako pri pásovej výrobe. Tí, čo boli voľní, písali hneď na obálky adresy, takže poštu rýchlo pripravili na expedíciu. Stačili si ešte vypiť pohárik vína, potriasli si pravice a každý išiel do práce. Manufaktúrny futbal slávil teda úspech aj vďaka takýmto zapáleným ľuďom, ktorí z toho všetkého mali radosť a zábavu. Spestril ju pritom i sám M. Moravec. Zážitkami z denných ciest, keď dochádzal pracovať do Bratislavy a popoludní sa často ponáhľal domov do Trnavy, kde mal na starosti kvalitný ligový dorast. Ba v ročníku 1966/67 po prehre Spartaka so Spartou v Prahe 2:4 viedol výnimočne v odvete za neprítomného A. Malatinského mužstvo, ktoré vyhralo 2:0, na jedenástky zvíťazilo 5:4 a Čs. pohár patril Trnave. Zaujímavé je, že štatistici si túto skutočnosť plných 34 rokov nevšimli, čo však neznižuje kredit muža, ktorý vynikol na dvoch stoličkách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
