Národnej rady Slovenskej republiky za Demokratickú stranu Jozef Kužma, opýtali sme sa ho na odlišnosti v práci českých senátorov a poslancov snemovne, na ich fungovanie, aktuálne problémy a ďalšie zaujímavé otázky.
V územnosprávnom usporiadaní Českej republiky, ako aj na Slovensku, dochádza v súčasnosti k istým zmenám. Čím sa ich model líši od nášho?
Ich krajský model funguje zhruba na úrovni päťstotisíc obyvateľov, a okresy by tam nemali mať menej ako tridsaťtisíc ľudí. Ak by to platilo u nás, tak by mohlo ísť o sedem krajov a ôsmu Bratislavu. Náš projekt teraz navrhuje dvanásť krajov. Ale ak by sme mysleli na ekonomiku a chceli dodržať systém ekonomickosti, tak by u nás mohlo dôjsť k zníženiu okresov zo 79 na 42 až 45, po zhruba tridsaťtisíc obyvateľov.
Boli ste v Prahe ako člen výboru pre konflikt záujmov. Ako pracuje podobný výbor u nich?
Niektorí poslanci nás ľudovo nazývajú "trestný výbor", pretože kontrolujeme majetkové priznania. Práve u nás sa zbierajú materiály a udania na jednotlivých poslancov o zneužívaní právomocí ako verejných činiteľov, alebo o ich finančných prešľapov. V Čechách taký výbor neexistuje. U nich to má na starosti mandátový a imunitný výbor. Ale sme zaznamenali, že sa tam ku kolegom správajú korektnejšie. Na rozdiel od nás, keď sme museli v mandátovom a imunitnom výbore až šestnásťkrát vydávať Ivana Lexu na trestné stíhanie, oni riešili vlani len štyri vydania, z toho tri za dopravné nehody, keď jeden poslanec aj sám požiadal o zbavenie imunity.
Spomenuli ste imunitu, teda, aké odlišnosti majú Česi v tomto inštitúte?
Treba zdôrazniť, že v postsocialistických krajinách je poslanecká imunita zatiaľ najväčšia. A to preto, že sa poslanci ešte stále obávajú perzekuovania zo strany opozície a štátnej správy. Mohli by sme konštatovať, že problém nášho výboru nie je tak v imunite, ako v probléme konfliktu príjmov. Sleduje sa to, či poslanec v inom zamestnaní, kondičnom či podnikateľskom, berie viac ako je minimálna mzda 4400 korún. Ale aby som nejako porovnal tie rozdiely. Na Slovensku aj v Čechách vychádza imunita z podobného zákona ešte zo socializmu. Ale ideme novelizovať ústavu, a v tej chceme obmedziť poslaneckú imunitu. Diskutuje sa o tom, či poslanec má byť stíhaný za trestné činy, alebo nemá, a do akej výšky má byť zodpovedný za priestupky. Jeden extrém hovorí o tom, že poslanec mimo budovy parlamentu by mal byť považovaný za radového občana a ako taký by mal niesť aj trestnú zodpovednosť. Ale môj názor je, že kým na Slovensku a takisto v Čechách nebude demokracia, tak to nie je možné. Zoberte si prípad zatknutého poslanca Sládeka. Keď sa v parlamente hlasovalo za prezidenta, Havel prešiel len o jeden hlas. Vyšetrovanie dokázalo, že Sládek bol nevinný, ale už nikto nemohol spochybniť mandát prezidenta, aj keď je jasné, že vtedy by nebol zvolený. Podľa nášho názoru, poslanec by sa mal zodpovedať z trestnej činnosti až po skončení poslaneckého mandátu.
A čo sa týka priestupkov...
U nás sú poslanci vyňatí z priestupkového konania. Gro ich prehreškov, musím sa priznať, že najmä poslancov z východu, je nedodržiavanie rýchlosti jazdy. V parlamente sa objavil názor, že ak poslanec nejde na zasadanie parlamentu, výboru alebo klubu, mal by dodržiavať všetky predpisy, hoci ich aj tak má akceptovať stále. Použijem príklad z českej snemovne. Hlasovalo sa o návrhu rozpočtu. Jedného z poslancov sociálnych demokratov zastavila však policajná hliadka a ako vodiča zdržiavala kontrolovaním technického stavu vozidla. Išlo totiž o pokus, aby sa nezúčastnil na hlasovaní. Po telefonickom hovore s predsedom parlamentu sa hlasovanie presunulo.
Dochádza v slovenskom parlamente ku konfliktu záujmov pri hlasovaní?
Povedzme, hlasujú primátori a starostovia, ktorí sú v parlamente ako poslanci, a schvaľujú zákony o obecnom zriadení. Jasný konflikt, ktorý by sa dal odstrániť len tým, že ľudia v týchto funkciách by nemohli kandidovať do parlamentu. To ale teraz neumožňuje ústava. Druhý konflikt je ten, že títo primátori a starostovia nemajú zo zákona imunitu na území svojich obcí a miest, hoci sú poslanci. Myslíme si, že imunitu by bolo treba rozšíriť až na úroveň obecného zastupiteľstva.
Ako to je s paralelným zamestnaním poslancov?
U nás sú prijateľné takzvané kondičné zamestnania. Týka sa to lekárov, učiteľov a architektov, ktorí aj počas uplatnenia mandátu musia vykonávať pôvodnú funkciu, pretože by prišli o licenciu. Môžu však byť odmeňovaní len do výšky minimálnej mzdy 4400 korún. V českom parlamente to neexistuje. Tam okrem ministrov, šéfa parlamentu a podpredsedov môžu poslanci vykonávať aj inú činnosť s tým, že všetko, čo zarobia, musia uviesť v majetkovom priznaní, ktoré sa, na rozdiel od nás, zverejňuje na internete. V tejto veci by sme sa chceli dostať na úroveň Čiech.
A vôbec potrebujú ešte niekde pracovať? Alebo Sopkov syndróm straší aj ďalších poslancov?
Aj ten problém, o ktorom hovoril poslanec Sopko, že ak poslanec skončí, či má ísť na úrad práce, ešte nemáme doriešený. Médiá to trošku zneužili. Poslanci v Čechách aj u nás zatiaľ nemôžu podnikať, ale môžu byť majiteľmi firiem. Ten paragraf, čo to usmerňuje, je dosť postavený na hlavu. U nás sa už pripravuje nový zákon o konflikte záujmov, a som v jeho prípravnom výbore. Chceme to opraviť. Zase uvediem príklad. Nemôžete byť v dozornej rade či v predstavenstve právnickej osoby, ak ste stopercentným vlastníkom tej firmy. To je ale na hlavu postavené, pretože ak rozhodnete o niečom ako vlastník, tak by som chcel vidieť toho konateľa ako hrdinu, že by to nepočúvol. V minúte tým konateľom už nie je. Tu uvažujeme o tom, a to je aj v českom parlamente, že poslanec môže nadobúdať majetok, nesmie sa však zúčastňovať akcií a konkurzov, ktoré poriada štát, a svoje majetkové priznanie musí dávať kontrolovať poverenému audítorovi štátu. Tým by sa odstránil konflikt príjmov, a nestalo by sa, že by sa podnikalo na manželku, svokru, syna a tiché spoločenstvo, ktoré sme vlastne zrušili.
Na Slovensku je takzvaný plávajúci mandát poslanca. Existuje takýto inštitút aj v Čechách?
Keď sa u nás zvolený poslanec stane ministrom, do parlamentu nastupuje za neho náhradník. Máme takzvaných univerzálnych náhradníkov a Česi by to od nás chceli prevziať. Keď ich poslanec, ktorý je zároveň minister, predloží návrh svojho ministerstva, tak hlasuje zaň a vyhrá. V tomto sme k demokracii bližšie, a toto nám Česi môžu závidieť. Druhá vec, o ktorej oni diskutovali a zvažovali, je to, či by prezident, primátori a starostovia, neboli aj u nich volení ako na Slovensku. Tu sme tiež vpredu, kde títo funkcionári sú volení priamo, kým tam sú volení snemovňou a zastupiteľstvami. Je to skôr taký anglický systém, kde víťaz berie všetko. Ak primátor má podporu, tak zastupiteľstvo funguje. U nás sa teoreticky môže stať, že primátor je z opozície, zbor poslancov z koalície, preto má dve možnosti - buď s nimi bude dobre vychádzať, alebo keď sa pohnevajú, budú ho stále tlačiť na odvolanie.
Hovorí sa o tom, že ako poslanci už potrebujete aj asistentov. Zdá sa však, že celkovo produktivita slovenských poslancov dosť často pokrivkáva.
O tom by sa dalo diskutovať. Médiá prijali zle, že poslanci u nás by mali mať, podľa zákona, asistentov a lepšie podmienky pre prácu. Viete, aké bolo haló, keď sme dostali notebooky, potom sa otvoril problém s cestovaním lietadlom, teraz zase s asistentmi. Dokonca aj ministerka Schmögnerová špekuluje o tom, či tí asistenti majú, alebo nemajú byť. Žiaľbohu, na Slovensku sa poslanec berie ako nejaký príživník, ktorý nič nerobí, len berie plat. A pritom či štátni úradníci, či zamestnanci parlamentu majú viac výhod, môžu napríklad využívať služobné autá. Poslanci to nemôžu.
Ba ani lietať nemôžete, všakže...
- Lietadlá... V Čechách má senátor či poslanec nárok na letenku na každé zasadnutie parlamentu a výboru. My sme tohto roku leteli dvakrát, z toho raz na "dušičky". Späť nám Migaš lietadlo už nedal, lebo by to asi verejnosť neprijala dobre. Ale keď on lieta do Melbourne, tak to je v poriadku. Okrem toho má každý český poslanec nárok na cestovné mimo Prahy do výšky 4000 korún.
Ako sú na tom platovo vaši českí kolegovia?
V Čechách má poslanec základný plat 39 000 českých korún, má nárok na ubytovanie, ktoré mu platí senát alebo parlament, na kancelárie v mieste svojho pôsobiska a v mieste zasadania. Na chod kancelárií a ich zariadenie prispieva štát sumou zhruba 250 000 korún ročne. Asistent, tu môže ísť o jednu a viac osôb, má nárok na 22 000 korún, presne tak ako živnostník. U mimo bratislavských poslancov by sme uvažovali tak, ako robia Česi. Že pol platu dávajú na kanceláriu v mieste bydliska a pol platu v hlavnom meste. Podľa platného zákona, že nemáme príslušnosť, nakoniec zisťujeme, že volebný obvod ako republika je totálna hlúposť. Tak či onak sa pri rozhodovaní lobuje regionálne, či ide o diaľnice, či hovoríme o investíciách do vysokých škôl a podobne. Darmo, že Dzurinda, Migaš alebo Cuper sú z východu. Keďže tu nežijú, tlačia to radšej na Bratislavu, lebo tam žijú. Kým my, ktorí žijeme s regiónom, sa snažíme trošku viacej dať aj sem. Vo vybavení kancelárií majú dva počítače, majú nárok na notebook, môžu zaplatiť služby špecialistov, tlmočníkov či právnikov do výšky 9800 korún mesačne. Často ich využívajú na pripomienkovanie návrhov zákonov. My máme problém, že keď sa nezávislý poslanec alebo ktorý nemá za sebou stranícke štruktúry obráti na kamaráta, aby mu ako právnik spripomienkoval nejaký návrh zákona, nemôže to zaplatiť. Kamarát mu to urobí raz či dvakrát, ale potom ho už niekam pošle, lebo aj on musí žiť. V Čechách má poslanec preplácané telefonické hovory do výšky 5000 korún mesačne. Keďže sa nedá kontrolovať, čo je súkromné a čo služobné, preplácajú mu to paušálne.
Takže, keď to všetko spočítame...
...vyjde nám asi toto: plat českého poslanca je 39 000 korún, 4000 je na benzín, 5000 na telefón, 9800 na služby, a už to dosahuje 57 000 korún. A ešte asistent, plus zariadenie, číže demokraciu v Čechách stojí jeden poslanec mesačne okolo 100 000 korún. Pritom je veľká diskusia o tom, či ten poslanec ešte dokáže kvalifikovane bojovať so štátnymi úradníkmi, ktorí majú k dispozícii kancelárie, množstvo pomocných služieb a podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
