dopravy a poštátnení pôšt v Rakúsko - Uhorsku.
Poštová služba na východnom Slovensku
V roku 1530 Antonio Taxis za panovania Uhorského kráľa Ferdinanda I. zriadil pravidelné poštové spojenie s konskou dopravou z Viedne cez Bratislavu do Komárna. O 28 rokov neskoršie uvedená linka pokračovala ďalej na východ cez B. Štiavnicu, Ružomberok, Levoču, Prešov do Košíc. Uvedená linka sa postupne upravovala a v roku 1604 prechádzala z Bratislavy cez Bernolákovo, Čataj, Vlčkovce, Hlohovec, Veľké Ripňany, Žabokreky, Nolcovo, Ružomberok, L. Mikuláš, Hybe, Lúčivnu, Kišovce, Švábovce (Hôrka), Levoču, Korytné, Bertotovce, Prešov, Drienov, Košice, Ráb do Komárna. Na poštovej linke bolo zriadených 29 poštových staníc a stanice pre zvládnutie svojej prevádzky potrebovali 59 koní. V priebehu 17. storočia sa zriadila ďalšia južnejšia trasa cez Trnavu, Nitru, Levice, R. Sobotu, Tornaľu, Rožňavu, Košice, Sečovce, Michalovce, Užhorod, Mukačevo až do Sedmohradsa a späť. Od týchto dvoch základných dopravných tras sa na našom území postupne vytvárala sieť poštových staníc. Trasy poštovej dopravy a sieť poštových staníc sa príležitostne menili. Určité problémy pri rozvoji poštových služieb vznikli na území Spiša. Od roku 1412 šestnásť spišských miest s priľahlými dedinami patrilo pod Poľsko a po 360 rokoch bolo územie opäť prinavrátené Uhorsku v roku 1772.
V roku 1682 sa na východnom Slovensku začali vytvárať ďalšie regionálne trasy poštovej dopravy. Jedna takáto trasa smerovala z Košíc cez Jasov, Nižný Medzev, Smolník, Rožňavu do Rimavskej Soboty. Druhá z Košíc cez Miškolc a Hatvan do Budapešti. Tretia linka viedla z Košíc cez Sečovce a Michalovce do Užhorodu a štvrtá z Košíc cez Lemešany, Prešov, Bardejov do Poľska. Z Prešova sa vytvorila linka smerujúca cez Terňu, Bardejov, V. Komárnik do Haliča.
Na Spiši začiatkom 18. storočia viedla dopravná linka z Levoče cez Spišskú Novú Ves, Hnilec do Rožňavy. Iná z Popradu cez Hranovnicu a Dobšinú do Rožňavy (ale aj cez Smolník). Stará poštová trasa z Bratislavy cez Levoču na Prešov sa v Širokom (v 18. st.) rozčleňovala. Jedna jej odbočka smerovala do Sabinova a druhá pôvodná pokračovala na Prešov. Postupne vznikali aj ďalšie prepojenia.
Poštové vozy a postilióni
Poštová konská doprava musela prekonávať veľké vzdialenosti a ťažko schodné terény. K tomu sa prispôsobovali aj poštové vozy. Najprv sa používali mohutné a ťažko ovládateľné vozy diligencie, neskoršie už ľahšie vozy a dostavníky. Na cestách okrem furmanov a šľachtických kočov sa stretávali poštové ľahšie vozy ťahané dvoma koňmi pre ordinárnu poštu, troma koňmi pre krížnu poštu a dvojkoče ťahané štyrmi koňmi pre dupla extra poštu.
Na trasách poštových liniek bolo okrem koní, hukotu kolies a plieskania bičov počuť aj zvuky poštovej trúbky postiliónov. Postilión bol človek, ktorý prepravoval poštu a ľudí a boli to vyberaní jedinci. Postilión nosil uniformu, ku ktorej patril jasno červený kabátik so žltými gombíkmi. Nohavice boli jazdecké v žltej farbe a obuté mal čierne vysoké čižmy s ostrohami. Na hlave mal trojhranný čierny klobúk. Bol aj ozbrojený a k jeho výbave patrila i klasická postiliónska trúbka. Ňou oznamoval svoj príchod do uzavretej osady a na poštové stanice. Na cestách sa okrem poštových vozov pohybovali aj ďalšie vozy a peší chodci. Podľa predpisu z roku 1715 všetci účastníci pohybu na ceste museli dať prednosť poštovej doprave. Ak tak neučinili, postilión ich švihol bičom, alebo bol oprávnený mu prevrátiť aj voz. Postilióni mali prednosť na mostoch a pri prechode na kompe cez rieku. Často svoje výhody zneužívali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.