Márie neznámeho autora z 15. storočia, inštalovali koncom decembra minulého roka v južnej lodi oratória Dómu sv. Alžbety. Kalvarijná skupina je monumentálnosťou a vekom jednou z mála svojho druhu na Slovensku.
Niekoľko rokov ležali sochy svätých položené v Dóme, napokon ich zobrala do rúk renomovaná reštaurátorka a odborníčka na gotiku Mária Spoločníková. "Ujala som sa tejto práce už len z úcty k pamiatke. Aby to neklalo oči, že Kalvária je nekompletná. Plastiky som musela zakonzervovať pred klimatickými vplyvmi. Po očistení som upevnila a doplnila pôvodnú polychrómiu, ktorá bola značne uvoľnená a opadávala. Mnohofarebný povrch som znovu zafixovala a ošetrila ochranným lakom," uviedla Mária Spoločníková. Ako dodala, žalostný stav plastík majú na svedomí dnes už nejestvujúce Štátne reštaurátorské ateliéry, kde ich v osemdesiatych rokoch zdĺhavo reštaurovali, najprv v Bratislave a potom v Košiciach.
Pre nedokonalú prácu vtedajší metodik Dušan Solčányi spolu s kolaudačnou komisiou zloženou z viacerých odborníkov, medzi nimi aj Máriou Spoločníkovou, odmietol pamiatky prevziať. "Zistili sme viaceré závady. Napríklad neupevnený inkarnát, teda podkladovú vrstvu na polychrómiu, ktorá má byť spojená s drevom. Už pri poklepávaní sme identifikovali vzduchové bubliny. Práve preto som nepodpísal preberacie konanie dovtedy, kým závady neodstránia," spomína Dušan Solčányi.
Ku cti Márii Spoločníkovej slúži fakt, že práce urobila nezištne. "Obracali sme sa niekoľkokrát so žiadosťou o grant na reštaurovanie súčastí vnútrajška Dómu, ale Ministerstvo kultúry SR má zrejme iné priority. Hoci ide o pamiatky prvej kategórie. Je smutné, že sa v tejto situácii pozeráme na obnovu pamiatok systémom: môže a nemusí. To by sa v kultúrnej spoločnosti nemalo stať. Je to nekultúrne," povzdychla si Mária Spoločníková. Právom.
Inštalácia plastík však prekvapila riaditeľku Pamiatkového ústavu Kristínu Markušovú, ktorej nikto z vlastníkov Dómu sv. Alžbety neoznámil, že sa s plastikami manipuluje. Platný zákon č. 27 o štátnej pamiatkovej starostlivosti z roku 1987 totiž vlastníkovi kultúrnej pamiatky ukladá predložiť pamiatkovej správe reštaurátorský, alebo konzervátorský zámer na posúdenie. Rovnako aj preberacie konanie po jej zreštaurovaní by sa malo diať v spolupráci s pamiatkármi.
"Sochy boli poškodené a dostali sa konečne na svoje miesto. Pani Spoločníková ich ošetrila z úcty ku katedrále. Neviem, prečo by sme mali niečo oznamovať pamiatkárom. Ak majú títo námietky, nech prídu za nami," tvrdil včera dekan rímskokatolíckeho Farského úradu sv. Alžbety ThDr. Pavol Dráb.
"Cirkev reštituovala majetok, ale často komunikácia medzi nami viazne. Prípady, keď vlastník neoznámi, že mieni pamiatku reštaurovať, sa žiaľ stávajú. Komunikácia jednoducho viazne, " konštatovala Kristína Markušová.
"Našťastie, tentoraz sa sochy dostali k uznávanej reštaurátorke. Neviem si predstaviť, keby ich vzal pod ruky nejaký nekvalifikovaný babrák. Na druhej strane reštaurátorský protokol a dokumentáciu by mali mať pamiatkári k dispozícii, keď bude treba po rokoch plastiky opäť reštaurovať. Musíme predsa vedieť, aké komponenty boli pri jej konzervácii či reštaurovaní použité. V každom prípade, vlastník národnej pamiatky sa k nej nemôže správať ako k osobnému vlastníctvu," doplnil Dušan Solčányi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
