dorásť na 10 metrov a 140 kg, anakonda údajne až na 11 metrov a vyše 200 kg. Veľhady sú tzv. škrtiče - dva alebo tri prstence svojho tela ovíjajú okolo prednej časti trupu obete a stískajú ju natoľko, že jej znemožňujú dýchanie, čo vyvoláva smrť. Zahrdúsenú obeť na chvíľku vypustia z objatia a potom ju prehltávajú vcelku, začínajúc hlavou. Žalúdočné šťavy hada trávia aj kosti, okrem vlasov, pazúrov a zubov, ktoré vyvrhuje z tela. Trávenie trvá niekoľko dní až týždňov v závislosti od veľkosti koristi a teploty okolia. Veľhady sa vyznačujú úžasnou schopnosťou hladovať, v zajatí vydržali bez potravy 400 - 570 dní! Veľhady sú vajcorodé zvieratá, počet kladených vajec závisí od veku a veľkosti samice, býva ich 20 až 80 kusov. Mladé sa liahnu asi za 80 dní. Hadie vajcia majú pevnú kožovitú škrupinu, ktorú musí mláďa prerezať tzv. vaječným zubom, ktorý stráca krátko po opustení vajíčka. Vyliahnuté mláďatá merajú okolo pol metra a už o pol roka vyše 1,5 metra.

Anakonda veľká je olivovohnedá a čierno škvrnitá. Je rozšírená v Strednej Amerike a tropickej oblasti Južnej Ameriky, domorodci ju nazývajú Sucuriju alebo Kamudi. Zdržiava sa pri vodách, kde aj loví. Juj korisťou sú stredne veľké cicavce, ako kapybara, pekari, aguti, mladé tapíry.

Chytá aj mladé kajmany, vodné vtáky a ryby. Rada sa zatúla k ľudským sídliskám, kde plieni kuríny a zmocní sa i menších ošípaných. Pred človekom sa zvyčajne snaží ujsť, ale stali sa prípady, že napadla a prehltla malé dieťa.

Za zmienku stojí história anakond vystavovaných v našich zoologických záhradách. Začala sa dovozom oplodnenej samice anakondy paraguajskej do ZOO Bojnice, medzinárodne oceňovanej za úspechy v odchove vzácnych a ohrozených druhov zvierat. Od tejto samice sa podarilo dochovať 13 mláďat, z ktorých vytvorili rodičovské páry a založili chovnú tradíciu anakondy v bojnickej zoo. Prírastky postupne odpredávali do zoologických záhrad na Slovensko, do Čiech, Maďarska, Poľska a Nemecka.

Pytón tmavý je hnedo sfarbený, ozdobený veľkými tmavými škvrnami s bielou obrubou. Vyskytuje sa v Západnej Indii, na Sundských ostrovoch a v Južnej Číne. Žije v džungli, kde loví cicavce do veľkosti stredne veľkého psa, aj vtáky. Cez deň zvyčajne spí. Človeka sa bojí, ale môže sa stať, že proti nemu zaútočí, keď cíti, že nemá únik. Potom je jeho objatie smrteľné. Aj tohto veľhada stretávame v zoologických záhradách a viváriách, k jeho úspešným chovateľom patrí známa herpetologická stanica v Chlume pri Třeboni, odkiaľ pochádza aj naša fotografia, na ktorej vidno, ako uchvátil morča.