ruskému národu, čo si najmocnejší muži v Moskve najradšej kládli na stôl.
Tak napríklad Josif Visarionovič Stalin štátne záležitosti riešil zásadne za bohato prestretým stolom, na ktorom nesmeli chýbať fľaše s vodkou. Tento jeho návyk ani tak nepochádzal z vodcovej veľkej štedrosti, ako skôr z toho, že Stalin veľmi dobre vedel, že alkohol rozväzuje ľuďom jazyky. A tak podľa Josifa Visarionoviča mohol nejeden jeho návštevník práve po niekoľkých pohárikoch "vypustiť z úst niečo dôležité." Sám Stalin si pri takýchto hostinách zasadol za vrchol stola, zobkal si z obrovských strapcov hrozna a venoval sa "štátnickým povinnostiam." Na obsah stola bol však veľmi náročný. Ak sa mu nejaké jedlo nepáčilo, okamžite muselo byť vymenené. Veľký syn národa dával prednosť gruzínskej kuchyni. A že sa svojim "rodným bohatstvom" rád chválil, svedčí, podľa knihy P. Romanova, i nasledujúci fakt: Počas Jaltskej konferencie v júli roku 1945 Stalin pri jednom rozhovore s Winstonom Churchilom spomenul čaču, vynikajúcu gruzínsku samohonku (doma pálenú vodku). Britský premiér prejavil o tento alkohol záujem. Stalin chcel svojmu kolegovi - štátnikovi ukázať svoju neobmedzenú moc. Vydal rozkaz a ešte v tú istú noc odštartovalo špeciálne lietadlo do Gruzínska. Jeho posádka mala za úlohu dopraviť do Jalty spomínaný "mladícky" nápoj. Výrobcu, od ktorého pracovníci sovietskej tajnej služby alkohol narýchlo vzali, takmer porazilo od strachu. Myslel si totiž, že ho prišli zatknúť.
Silní muži Kremľa prejavovali vrtochy vládcov aj pri diplomatických návštevách. Stalin z času na čas nútil Nikitu Chruščova, aby pred hosťami tancoval. Jeho pravá ruka Berija, šéf tajnej služby, zase s obľubou dával hosťom, najmä tým z Juhoslávie, na stoličky kúsky torty.
Kissinger rozrušil Kremeľ
Najznámejší prípad s tortou sa ale stal za Brežnevovej éry, počas návštevy ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera v Moskve. Návšteva pripadla, ako píše Pavel Romanov, na deň narodenín hosťa. V Kremli sa rozhodli, že ako darček podarujú Kissingerovi tortu. V zhone príprav veľkej hostiny však hostitelia akosi pozabudli, odkiaľ oslávenec pochádza a dali upiecť maškrtu ako pre vnútroštátne potreby - v tvare Kremľa. Keď Kissinger otvoril krabicu, očividne sa sladkosti potešil a... odrezal si časť Spasskej veže. Nasledoval obrovský škandál. Brežnevova administratíva bola obvinená z toho, že dala Američanovi možnosť rozrušiť Kremeľ!
No Brežnev sa preslávil aj ináč - svojimi grandióznymi pitkami v čase svojho pôsobenia v Moldavsku. Po svojom ustanovení do najvyššej straníckej funkcie sa potom v Moskve trochu skrotil. Respektíve bol skrotený. Z Moldavska mu však i naďalej dochádzali do Kremľa celé vagóny obľúbených maškŕt, a to najmä v tekutej forme. Ako tvrdí Pavel Romanov vo svojej knihe, v obave, aby sa Leonid Iľjič nevrátil k svojej záľube, dala mu rodná strana urobiť špeciálnu čašu - na prvý pohľad obyčajný sklenený pohár bol zvnútra "vystlaný" hrubým sklom, takže sa doňho zmestilo iba nepatrné množstvo nápoja. Všetci však mali dojem, i samotný Brežnev, že pije rovnako, ako ostatní.
Slaninová duša
Z podobnej čaše pil aj Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý však nepatril medzi milovníkov koncentrátov. Zato ale nikdy neodolal kukuričným pukancom. Na popcorne si najviac pochutnával pri svojich návštevách Spojených štátov.
Nikita Sergejevič, ako nefalšovaný dedo z Ukrajiny, dával prednosť národnej kuchyni. Rodina i najbližší priatelia ho nazývali slaninová duša. Nikto a nič na svete ho nemohlo odtrhnúť od domácej slaninky s cesnakom. Chruščov na rozdiel od Stalina nikdy neriešil štátnické problémy za stolom. Preňho bolo najdôležitejšie najprv nakŕmiť a napojiť hostí a navodiť tak príjemnú atmosféru, čo sa mu aj darilo. A tak hostiny Nikitu Chruščova mali povesť hlučnej a často i neviazanej zábavy.
Vodka v malinovkovej fľaši
Úplne odlišný postoj ku gastronómii mal Michail Sergejevič Gorbačov. Jeho manželka Raisa tvrdila, že zje všetko, čo mu predložia. A čo sa týka jeho názoru na alkoholizmus ruského národa, v histórii asi navždy ostanú zapísané "bezalkoholové" svadby, na ktorých si vynaliezavý prostý ľud nalieval z malinovkových fliaš - vodku.
Gorbačovov nástupca, Boris Nikolajevič Jelcin, urobil pravý opak - vrátil Rusku tradíciu výroby piva, aj keď sám dával prednosť tvrdšiemu alkoholu.
Jelcin bol známy workoholik. Keď pracoval vo svojom kabinete, dokázal vraj nejesť aj 2 - 3 dni. Svojich hostí najradšej častoval domácou slaninou, osobne pripravenou svojou manželkou.
Mlsné jazýčky pripisuje Pavel Romanov aj súčasným ruským politikom. Tak napríklad Viktor Černomyrdin vraj zbožňuje pelmene - pečené plnené pirôžky, Boris Nemcov zase akékoľvek mäso so zeleninovou oblohou. Primátor Moskvy Jurij Lužkov dáva prednosť vlastnoručne pripravenej omelete a líder komunistov Genadij Zjuganov má najradšej makaróny na námornícky spôsob.
Prezident miluje kefír
Ako je známe, súčasný ruský prezident Vladimír Vladimírovič Putin v jedle vyberavý nie je. Pochutnáva si na kuchyniach rozličných národov. Kým pracoval ako agent KGB v Nemecku, často si doprial pečené svinské nožičky s kyslou kapustou, čo nie každý žalúdok zvládne bez problémov. Ako dieťa zase Putin zbožňoval pirôžky s lekvárom. Kvôli nim raz dokonca prešiel z balkóna na susedný balkón. V ôsmom ročníku základnej školy sa zase stavil so spolužiakom, že naraz zje 20 eklerov (druh zákuska - pozn. red.). Vladimírovi vo víťazstve popriečil iba fakt, že tesne pred stávkou vypil väčšie množstvo limonády. Keď je prezident Putin zavalený prácou, zaobíde sa bez obeda. Dopraje si iba ovocie a svoj najobľúbenejší nápoj kefír.
Autor: T/oli
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
