undergroundovej skupiny Plastic People of the Universe, basgitarista a spevák Milan "Mejla" Hlavsa. Na druhý deň, v sobotu na Troch kráľov, zas TV Nova priniesla informáciu, že slovenské ministerstvo spravodlivosti uvažuje o omilostení Vasila Biľaka, ktorý bol do roku 1989 známym komunistickým funkcionárom a patrí k ľuďom priamo zodpovedným za tragédiu rokov 196869 a následnú normalizáciu. Hlavsa zomrel vo veku necelých 50 rokov, Biľak má 83...
Nebavme sa však o Biľakovi, o tom by sa intenzívnejšie mali baviť iní. Poďme ku Milanovi "Mejlovi" Hlavsovi, určite si to zaslúži viac. Tento nestor českého undergroundu sa v máji 2000 podrobil operácii nádorového ochorenia pľúc. Množstvo cigariet spravilo svoje... Zdalo sa pritom, že Hlavsa bude z najhoršieho von, ešte pred dvoma mesiacmi v Reflexe vysvetľoval, že sa cíti lepšie, že zmenil životosprávu, jazdí na bicykli... Problémov s ťažkou chorobou ho však operácia nezbavila, deň pred Troma kráľmi jej podľahol.
"Mejla" Hlavsa, pôvodným povolaním zememerač, začínal s rock´n´rollom už ako 14-ročný. Klasicky v garáži. Vznik Plastikov, ktorí sa inšpirovali hudbou americkej skupiny Velvet Underground, sa datuje do roku 1968. O tridsať rokov zavítal na východ Slovenska. Bolo v marci 1998 v Košiciach, keď košické združenie AREA alias chlapci z kníhkupectva Artforum (AF) šokovali východné Slovensko pritiahnutím kapely, o ktorej sa tu mnohým ani nesnívalo.
Práve pri príležitosti vystúpenia The Plastic People of the Universe (ďalej PPU) sme mali možnosť stretnúť sa s Milanom "Mejlou" Hlavsom. Ústretovosť chlapcov z AF sa prejavila s "Mejlou" nás "uskladnili" v sklade kníh, jeden z Plastikov nám dohodil sedemdecku tequily, "Mejla" vytiahol krabičku nehorázne tvrdých gitaniek a začali sme. Teda najprv sme dostali školenie, ako sa tequila pije. V našich končinách zaužívaný citrón Hlavsa odmietol. "V Mexiku to kombinujú ináč," rezolútne vyhlásil a chlapci z AF sa rozbehli po večerných Košiciach zháňať francúzsku horčicu. A potom sme prešli doslova všetko.
Kapela sa rozpadla v roku 1987, dva roky pred pádom komunistického režimu, voči ktorému bola v neustálej opozícii. Aj keď Hlavsa zdvihol prst: "Pozor, nie my sme bojovali proti režimu, to režim bojoval proti nám." Bojoval rôzne aj údermi pod pás. Spomeňme známu časť zo seriálu Tridsať prípadov majora Zemana. Skupina Mimikry. Skladba Bič boží. Protypicky smerované na PPU. "Ale to sme neboli my. My sme nikoho nezabili a neunášali žiadne lietadlo. Ináč, hudba tej kapely bola veľmi dobrá. Aj sme zisťovali, komu režim zaplatil, aby to nahral. Z okruhu našich priateľov to nebol nikto." Meno kapely, musela byť z prostredia českého undergroundu, Plastici nikdy nezistili. Zato Jiří Lábus, jedna z hlavných postáv tejto časti, sa potom Hlavsovi za svoju úlohu ospravedlnil. "Nemusel, nikdy som mu žiadnu vinu neprisudzoval." V 90. rokoch si už Hlavsa zahral vo filme naozaj, vo Válke barev a v Kanárikoch. A spomínali sme ďalej.
Na marec 1974 a koncert v Českých Budějoviciach, na ktorom sa zúčastnilo 400 divákov a 400 policajtov s krytmi a skoro metrovými obuškami. Tiekla na ňom krv a tých 400 ľudí povyhadzovali zo škôl a zamestnania. Len preto, že boli na koncerte PPU. Na proces v roku 1976. "Mal to byť veľký monsterproces. Čsl. televízia ho išla vysielať v priamom prenose, v papieroch od prokurátora sme mali napísané nestrihať, neholiť! Mali sme pred ľuďmi vyzerať ako grázli. Ja som sa celý život poctivo holil a keď som odtiaľ vyšiel, mal som bradu ako Monte Christo. Mňa nakoniec pustili, nechali si tam Pavla Zajíčka, Vráťu Brabenca, Ivana Jirousa a Sváťu Karáska. Nakoniec sme zistili prečo, oni štyria mali vysokoškolské vzdelanie, my sme patrili k ľudu. Mal to byť proces so zradcovskou inteligenciou..."
Ináč, práve v súvislosti s procesom vznikla Charta 77... To už PPU prešli do ilegality, v roku 1982 prakticky prestali hrať. O päť rokov definitívne skončili. Napriek roku 1989 a očakávanému vzkrieseniu PPU sa tak hneď nestalo. Hlavsa sa totiž pred rozpadom skupiny stihol dokonale povadiť so saxofonistom Vráťom Brabencom i bubeníkom Janom Brabcom. Udobrili sa po jednej dekáde toho, čo si, ako povedal Hlavsa, len "nadávali v samizdatových i iných časopisoch". "Nebyť priania Václava Havla, asi by sme sa nikdy nedali dokopy. Havel však dostal jeden zo svojich geniálnych nápadov a prejavil túžbu, aby Plastici vystúpili pri príležitosti 20. výročia vzniku Charty 77." Vystúpenie sa uskutočnilo 10. januára 1997 v Španielskej sále Pražského hradu. "Tých 16 rokov, čo sme nehrali a 10 rokov, čo sme nekomunikovali, sa zrazu niekde stratilo." Nebol to jediný prezidentský koncert, o niekoľko mesiacov ako jediný český muzikant vystúpil spolu s Lou Reedom v Bielom dome pred prezidentami Billom Clintonom a Václavom Havlom. "Samozrejme, naši priatelia z disentu, ktorí do týchto vyšších sfér vstúpili, cítili potrebu, aby sme dostali nejaké zadosťučinenie. My sme však tieto veci odmietali a odmietať budeme," prezradil vtedy "Mejla", ktorý politiku považoval v podstate za špinavú vec. "Nie, aby som do toho vstupoval ďakujem."
Zaďakoval aj kolegom z disentu, zaďakoval aj za zaujímavý flek niekde na veľvyslanectve menšieho z dvoch pyrenejských štátov. Ďalej sa venoval hudbe, cestoval, vystupoval. V neodmysliteľnej čiernej čiapke, ktorá mala zakryť ustupujúce vlasy. Na to si potrpel. Sľúbil, že do Košíc sa ešte vráti, vypredaný koncert ho šokoval. Aj to, že o generáciu mladší návštevníci poznali texty skladieb. Už sa nevráti. Rakovina milosť len tak nerozdáva...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
