dostali do manželského chomúta predchádzajúci rok. Všetci títo šťastlivci (či nešťastníci?) musia na Jordanov deň absolvovať nedobrovoľný kúpeľ v najbližšej rieke, potoku či mori.

Jordanov deň je však aj cirkevným sviatkom. V pravoslávnom kalendári je zapísaný ako Bohozjavenie a Veľké vodosvätenie. Hlavným protagonistom oslavy je preto pop. Ten okrem svätenia príbytkov posväcuje aj vodu (už spomínaný potok, rieku či more), a to vhodením dreveného kríža do studených vĺn. Plávajúci kríž musia potom slobodní mládenci z vody vyloviť. Komu sa to podarí, dostane z cirkevnej kasy finančnú odmenu.

O dva dni neskôr, 21. januára, majú zase svoj sviatok bulharské ženy, avšak iba tie, ktoré sa už stali matkami, resp. ktoré rodili. Aj ich oslava sa začína úplne netradične a nie veľmi príjemne, aj keď ich nikto nehádže do vody. V minulosti však museli navštíviť babicu, dnes - gynekológa.

Ako už z názvu sviatku Babin deň vyplýva, celý deň patrí výlučne ženám. Po absolvovaní zdravotnej prehliadky prichádza na rad príjemnejšia časť oslavy, ktorou je kultúrny program v dedinskom kultúrnom zariadení (nie však v krčme - pozn. red.). Zatiaľ čo sa ženy vo svojom "babinci" zabávajú, šantia, spievajú a tancujú, muži - vo vlastnom záujme - radšej sedia doma. Ak sa totiž nejaký chudáčisko chtiac-nechtiac ocitne na ulici, ženy si ho ihneď "označia" kvetom zdravca (omamne voňajúci fialový kvietok, ktorý kvitne už v januári). Vinník sa potom musí vykúpiť nejakou finančnou sumou, inak mu ženy začiernia celú tvár sadzou.

So západom slnka sa dvere "babinca" otvárajú aj pre silnejšie pohlavie a peniažky z výkupného už ženy a muži míňajú spoločne.