celoštátneho pátrania po ďalšom exponentovi HZDS, sme v zdraví prežili i dva teroristické útoky na politický systém štátu.
Vo štvrtok plénum ústavného súdu zamietlo podanie skupiny poslancov HZDS proti "oprave opravy" volebného zákona. Pani Tóthová a spol. totiž napadli ako protiústavný ten paragraf, ktorým NR SR v lete 1999 vrátila prahovú klauzulu pre koalície tam, kde bola pred tzv. Mečiarovou novelou, prijatou tesne pred voľbami 1998. Celkom zrozumiteľne - po výroku ÚS čaká vo voľbách 2002 na prípadné koalície také kvórum, aké je bežné v pomerných systémoch všade v demokratickom svete. "Mečiarova pomsta" z r. °98 (to jest 10% pre dvojkoalície, 15 pre troj-, atď., až 105% pre 21-koalíciu) sa reprízovať teda nebude.
Podnet HZDS bol v totálnom rozpore s DUCHOM proporčného volebného systému, ktorého podstatu ÚS (trochu ťažkopádne) pomenoval ako "umožnenie širokej reprezentácie politického spektra v NR SR". Áno, to je "legitímny cieľ" pomerného systému, ktorý navyše strpí aj takú nepomernosť, že strana so 4,99% hlasov nezískava ani jeden mandát. Je prejavom demokratického bezvedomia, ak v tejto situácii sú p. Tóthová a spol. schopní argumentovať proti nižším prahom pre koalície "porušením práva prístupu k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok". Čo už majú povedať kandidáti tej strany, ktorá zostala dve promile pod 5%?!
Zhodou hlúpych okolností tento týždeň politicky zbankrotovala i tá časť Ficovej "reformy politického systému", ktorou chcel tento dobrý muž meniť volebné zákonodarstvo veľmi blízko k obrazu zamietnutej iniciatívy. Toľkonásobky prahových percent pre strany, koľko je v koalícii subjektov, zabudoval totiž do návrhu svojej "reformy" aj Smer. Túto volebnú alchýmiu však plošne odmietlo celé politické spektrum. Teda na značné prekvapenie a ešte značnejšie pobavenie aj HZDS, pričom sám Mečiar označil návrh za "NEDEMOKRATICKÝ A ZLÝ". Čo je, všakáno, naozaj hodné zápisu do veľkej knihy paradoxov, keďže k bastardizácii systému pod Tatrami nikto nepriložil také ozrutné poleno, ako predseda HZDS sám.
Fico ho v tvorivosti ešte prekonal, čo by asi po tom volebnom zákone, ktorý sme tu mali v r. 1998, sotvakto vytušil. Zvýšenie základného kvóra z terajších 5 na 7 percent (pôvodne navrhoval dokonca 8) je už naozaj absurdum, aké nikde nepoznajú. Pomerná voľba, ktorú na Slovensku máme, je proste o princípe reprezentatívnosti, teda o tom, aby zloženie parlamentu čo najvernejšie odrážalo preferencie a rozvrstvenie celej spoločnosti. A čím vyššie kvórum, tým nižšia reprezentatívnosť, keďže sa zvyšuje "okno" medzi nereprezentovanými nikým a nadreprezentovanými (prepadnuté hlasy si rozdeľujú silnejšie subjekty). Účelovosť návrhu kričí na tisíc honov, darmo sa Fico snaží preblufovať svet rečami o "sprehľadnení politického systému" a pod. O povrchnosti a nepripravenosti Fica pritom najlepšie vypovedá paradoxný fakt, ktorý jediný mohol pri svojom návrhu použiť: "Čistý" pomerný systém pri jednokomorovom parlamente, ako funguje na Slovensku, je tiež trochu raritou.
Koalícia, samozrejme, takto so zavrhnutím "ficreformy" nemala žiadny ideologický ani argumentačný problém. Všetkým súdnym ľuďom stačí povedať, že sedem percent je blbosť a radikálne rezy do pravidiel sú vecou dlhodobých diskusií a analýz toho-ktorého politického prostredia. Volebné reformy sa navyše v slušných spoločnostiach zavádzajú vždy až pre nasledujúce legislatívne obdobia. Orosz, Šimko a spol. tak úspešne zahovorili fakt, že "demečiarizácia" platného zákona o voľbách mešká už minimálne rok a času na ostatné revízie, na ktorých sa pred rokom a pol nedohodli, dramaticky ubúda. Za pár chvíľ im opozičné súručenstvo už môže vyhadzovať na oči to isté, čoho sa dopustili oni sami - zmeny pár mesiacov pred voľbami, čo je vždy vnímané ako nedemokratický akt.
Fico sa však nejakej podpory predsa len dovolal. Jeho volebnú kuchárku odobril prezident Schuster, ktorý vo zvýšení päťpercentného kvóra uvidel - podľa TASR - "cestu, ako by sa politická scéna vyčistila od malých strán". Skutočne excelentný príspevok človeka, ktorý si celkom nedávno vyprosil, aby ho "zaraďovali medzi politikov, lebo on je ŠTÁTNIKOM, keďže je NADSTRANÍCKY". K získaniu prezidenta na svoju stranu pritom Ficovi stačilo minimum - chytiť ho do pasce vlastného ega, čo sa mu dokonale podarilo komplimentom, ako nesmierne si váži jeho "neuveriteľnú trpezlivosť zmierňovať konflikty medzi stranami".
V prezidentskom paláci si však Fico strelil iba čestný gól, aby neprehral na nulu. Po výroku ústavného súdu a jasnom dištanci ostatných strán pravidlá hry pred najbližšími voľbami k horšiemu nepôjdu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
