telefonoval z kartového automatu. Prešiel som na Alžbetinu ulicu a keď som sa vracal späť, všimol som si, že ten muž ešte vždy telefonuje. Podozrieval som ho, či nepoužil falošnú telefónnu kartu, lebo v tom čase sa telefonovanie tzv. večnými kartami veľmi rozmáhalo. Postavil som sa do vedľajšej telefónnej búdky a chvíľu som ho pozoroval," líčil udalosti z 20. marca lanského roka pracovník kriminálnej polície a pokračoval: "Nepočul som súvislý rozhovor, len to, že niekomu niečo prikazuje, pričom padlo aj slovo "zalepiť". Vtedy ma napadlo, že to môže byť človek, ktorý telefonicky obťažuje deti, najmä dievčatá. Upozornil som na to dvoch kolegov v uniformách a podozrivého sme zadržali."

Policajti Peter T. a Vladimír Ch. jeho slová potvrdili. "Peter H. nás v ten deň asi o 14,20 hod. požiadal o spoluprácu. Keď som otvoril dvere na telefónnej búdke, muž, ktorý tam bol, sa začal rozčuľovať. Vytrhol telefónnu kartu z automatu a zložil. Po chvíli sa upokojil a bol ochotný spolupracovať. Po skontrolovaní podozrivého sme zistili, že ide o 39-ročného Milana Š. zo Svinice," uviedol policajt. O deň neskôr si polícia od Slovenských telekomunikácií vyžiadala výpis hovorov z búdky, v ktorej podozrivý telefonoval. Podľa času a čísla telefónnej stanice následne zistili, že v inkriminovaný deň telefonoval do bytu rodiny R. dvakrát. Sestry, s ktorými rozprával, si zapísali telefónne číslo, ktoré im on sám nadiktoval. Nešlo o súkromnú linku, ale o telefónnu búdku, v ktorej ho policajti zadržali. Hovor, pri ktorom vydával dievčatám nemravné príkazy, trval 24 minút.

Hovorí 11-ročná Timea: "Popoludní k nám volal nejaký pán. Pýtal sa ma, či sú doma rodičia a moja staršia sestra. Povedala som mu, že som sama a on, že zavolá neskôr, lebo sa chce s Darinkou porozprávať. Zložil a druhý raz zatelefonoval, keď už sestra bola doma." Ako vyplynulo z opisu o dva roky staršej Darinky, telefonujúci muž jej kládok všelijaké otázky, ktorými v nej vyvolal zmätok. "Povedal mi, že je doktor Demko a že robí nejaký výskum. Pýtal sa ma, či som už bola na gynekologickej prehliadke a zaujímalo ho i to, ako som oblečená. Chcel tiež vedieť, či máme doma lepiacu pásku a aká je široká. Odmerala som ju. Mala päť centimetrov a on povedal, že to by mohlo stačiť. Prikázal, aby si sestra sadla na stoličku a ja aby som jej tou páskou oblepila najprv nohy, a potom postupne jednu po druhej i ruky. Potom chcel, aby som ju pichala ihlou do prstov…" opísala rozhovor s "výskumníkom" Darinka.

Trinásťročná dievčina sa priznala, že si najprv myslela, že muž čo volá, je mamin lekár. Pri rozhovore s ním a z jeho nezmyselných príkazoch jej bolo chvíľami do smiechu, no netajila sa ani tým, že ona i jej sestra mali aj strach. Obávali sa totiž, že volajúci je niekde nablízku. Preto nakukli za dvere, či tam niekto nie je a vzápätí ich zamkli.

Sestrám sa prinajmenšom čudné príkazy, ktoré im dával neznámy muž prostredníctvom telefónu nepozdávali, a tak len predstierali, že robia, čo im káže. "Prikázal mi, aby som sa vyzliekla a aby som sa dotýkala svojej pišulky. Potom chcel, aby som si do dierky vsunula najprv jeden prst, potom dva… Zrazu bolo v telefóne počuť nejaké hlasy a spojenie sa prerušilo. Báli sme sa a preto sme zavolali mame aj ockovi," opísala nevšedný zážitok Darinka. Keď prišli domov rodičia dievčat, rozprávaniu dcér najprv neverili a podozrievali ich, že si vymýšľajú. Uverili im až potom, keď k nim do bytu zavolali policajti a zaujímali sa o to, či ich dcéry niekto telefonicky neobťažoval.

Nebol to prvý telefonát tohto druhu, lebo muž, ktorý sa predstavil ako doktor Demko, pol roka predtým telefonoval i do bytu rodiny S. A treba povedať, že poriadne vytočil školopovinných súrodencov Angeliku a Kleofáša. Rukopis scenára, ktorý telefonujúci použil, bol s malými odchylkami ten istý. Maloleté deti brali slová uja doktora vážne a robili všetko, čo im prikázal. "Hovoril mi, aby som zobrala lepiacku pásku a aby som ňou zviazala bratovi ruky a nohy. Keď som to urobila, povedal, aby som zobrala ihlu a pichala ňou Kleofášovi pod nechty… Potom chcel, aby som sa vyzliekla a aby mi brat pozeral na pišuľu a opísal mu, čo tam vidí. Urobili sme čo žiadal a on potom zložil," porozprávala Angelika. Z výpovede jej rodičov vyplynulo, že keď sa vrátili domov z práce, deti boli veľmi vystrašené a plakali. Mali čo robiť, aby ich upokojili. Len potom sa od nich dozvedeli, že volal nejaký pán, ktorý sa predstavil ako doktor Demko a prikazoval im, aby robili neslušné veci.

Zo spáchania pokračujúceho trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže prokurátor obžaloval 39-ročného podnikateľa Milana Š. Ten sa však od telefonátu súrodencom S. dištancoval a k druhému, pri ktorom ho policajti "načapali" v telefónnej búdke, povedal: "Je pravda, že som vtedy telefonoval, ale nerozprával som s nijakým dievčaťom, ani som mu nerobil žiadne nemravné návrhy."

Obžalovaný sa podrobil psychiatrickému a sexuologickému vyšetreniu. Zo záverov znalcov vyplynulo, že v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou a nepotvrdila sa u neho ani sexuálna úchylka. Bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, aj ho ovládať. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Podľa charakteristík z obecného úradu v mieste jeho bydliska, ktorý za neho dal spoločenskú záruku, ale najmä z vyjadrení manželky a príbuzných, Milan Š. je čestný, citlivý človek tichej povahy, a preto nikto neverí, že sa dopustil takých hanebných skutkov, z akých ho viní obžaloba.

Napriek uvedeným tvrdeniam, súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že v prípade skutku, v ktorom išlo o telefonát do bytu rodiny R., ktorým obťažoval maloleté sestry, sa obžalovaný dopustil trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Svedčili o tom rukolapné dôkazy, ktoré naopak v prípade telefonátu súrodencom S. chýbali. Samosudca Okresného súdu Košice II vymeral Milanovi Š. trest 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov.

"Necítim sa vinný. Ja som žiadnym deťom nevolal. Neviem, kto mi chce ublížiť, ale ide o nedorozumenie," povedal na záver obžalovaný, ktorý sa proti verdiktu súdu odvolal.