dome. Úspešnejší bol pri snahe o zmierenie na Blízkom východe, ako pri zmierovaní vlastného kocúra Socksa a psa Buddyho.

Aj sám prezident priznal, že ani skúsenosti, ktoré získal počas pôsobenia v prezidentskom úrade, mu nepomohli. Tento problém je akútny práve teraz, keď Clintonovci opúšťajú Biely dom a musia vyriešiť otázku, či so sebou zoberú aj obe znepriatelené zvieratá, ktoré milujú.

Clinton o probléme diskutoval aj s odborníkmi na domácich miláčikov z Bieleho domu, ale zatiaľ sa mu nepodarilo nájsť spôsob, ako by mohli čiernobiely kocúr a hnedý labrador nažívať v mieri, ak už nie v láske. Odchádzajúci prezident sa pohráva s myšlienkou darovať Socksa svojej dlhoročnej asistentke Betty Currieovej, ktorá si ho veľmi obľúbila. Dá sa povedať, že polovica zamestnancov Bieleho domu dáva prednosť kocúrovi a druhá časť personálu má radšej psa.

O ďalšom osude labradora Buddyho, ktorého Clinton dostal v roku 1997, však niet pochýb. "Viem, že Buddyho si vezmem, pretože som s ním spával celých 16 mesiacov počas kampane pred voľbami do Senátu," vyhlásil Bill Clinton, čím narážal na mesiace, keď ho manželka zanedbávala v snahe stať sa senátorkou za New York. "Bol so mnou celý ten čas. Nemôžem bez neho žiť," dodal so smiechom prezident.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.