týždňa.

Ak sa podaktorým zdá, že táto hudobná generácia dožíva, je na omyle.

Patril k nej aj Šaci, ako familiárne nazývajú Eugena Švába jeho blízki spolupracovníci, ktorý aj napriek svojmu úctyhodnému veku zo svojich aktivít neubral, práve naopak. Aj keď už má prakticky časy svojej najväčšej slávy za sebou, až teraz nastal čas, aby po dvoch neoficiálnych platniach nahral svoje prvé "riadne" CD-čko s názvom Chcem mať viac. Tí, ktorí si Eugena Švába kedysi radi pozreli v niekdajšom televíznom Repete, si ho už teda budú môcť vypočuť i doma vo vlastných prehrávačoch.

"Šaci bol prvý z nás košických spevákov, ktorý začal nahrávať v bratislavskom rozhlase. Dokonca istý rok vyhral i slovenskú anketu o najpopulárnejšieho speváka," zaspomínal na úspechy svojho kolegu o nič menej známy Dušan Ružička, ktorý večer v Ges-ku otvoril úvodným slovom.

To už na pódiu nedočkavo stál hlavný protagonista na chvíľu, kedy bude môcť prítomným predviesť vzorku skladieb zo svojho najnovšieho hudobného počinu.

Zazneli skladby ako Úsmev mám rád, či Katarína, mapujúce umelecké obdobie Eugena Švába úplne od počiatkov, ktoré už vtedy dokázali, že napísať si text či melódiu nerobí tomuto spevákovi problém. Disko skladby v rytme samby zas prítomných presvedčili, že Šacimu vitalita a chuť tvoriť zďaleka nechýba ani teraz. Charakteristický šat jeho piesňam dala i aranžérska spolupráca so zosnulým "Ďurim" Szabadosom.

A tak nebola náhoda, že krstnou mamou nebol nik iný, ako Ďuriho manželka Uršula "Ula" Szabadosová, ktorá album, nahrávaný v košickom štúdiu Savid, počastovala nejakým tým šampanským a trochou spoločných spomienok.

"Bol by som rád, keby sa našiel niekto, kto by mi pomohol založiť mini-školu pre spevácke talenty, je to momentálne mojim najväčším prianím," komentoval ceremoniál Šaci, ktorý si podporu mladých ľudí berie za svoju, lebo ako hovorí, práca v ich prítomnosti omladzuje. Na demonštráciu tejto idei vystúpili sólovo dve z jeho vokalistiek, Lucia Köverová a Jozefína Bekešová, ktorým práve Eugen Šváb, tentokrát v roli skladateľa, takmer otcovsky pomáha v budovaní vlastných albumov.

Viac o tomto stále aktívnom Košičanovi, ktorý pričuchol i k životu emigranta, zarábal si ako vývojový konštruktér a po dvadsaťročnej odmlke opäť potešil ľudí svojou tvorbou sa dočítate v rozhovore s ním, v ďalšom z vydaní Korzára.