riaditeľa ŠFK Júliusa Kleina na Kórejský poloostrov. Aký bol cieľ vašej cesty?

"Bol som pozvaný kórejskou stranou prezentovať orchester a dohodnúť podmienky nášho účinkovania. A dohadovanie, to je vec, ktorá sa s Kórejčanmi robí veľmi ťažko. Pri predchádzajúcom pobyte sa mi napríklad stalo, že ešte deň pred odchodom na Slovensko nám dlhovali honoráre. Musel som tamojšiemu dirigentovi pohroziť, že si v Európe nezadiriguje. Niekoľkohodinové napäté rokovania skončili tým, že nás napokon vyobjímali. Je to svet extrémov. Oni potrebujú vyjednávať, prežiť si ten proces. Keď sa niekde môžu dohadovať, tak to určite využijú. A človek získa na vážnosti vtedy, keď dobehne toho druhého."

V Kórei ste neboli po prvýkrát, takže ste už mali nejaké skúsenosti s touto exotickou krajinou.

"V Južnej Kórei som bol už druhý raz. Prvýkrát som ´čumel´, teraz som sa zaujímal aj o detaily. Vláda napríklad rozhodla, že z malej dedinky urobia mesto. Najprv všetko dôkladne pripravili, vrátane infraštruktúry, ciest a až potom začali stavať domy. To je plánované hospodárstvo. Toto mesto bolo asi 10-15 rokov staré, žilo v ňom okolo 300-tisíc obyvateľov. Super mesto. S obrovským divadlom, s velikánskym javiskom, ktoré malo ohromnú výšku a šírku, zázemie, obrovský priestor na kulisy. Drevené odrazové steny boli klopené, aby vytvorili správnu akustiku, dali sa nastaviť presne podľa požiadaviek orchestra. Vo veľkom priestore bol odrazu akurátny priestor pre orchester."

Podľa toho, čo hovoríte, sa tamojšia vláda stará o kultúru a umenie, podporuje ich rozvoj.

"Je obdivuhodné, čo dokážu. Štát tam vyčleňuje prostriedky na fungovanie 37 symfonických orchestrov, z toho je 15 profesionálnych. Na 45-miliónovú krajinu je to dosť. Raz ročne robia dokonca celoštátnu prehliadku symfonických orchestrov. Mladých Kórejčanov vysielajú do sveta, aby zbierali vedomosti. Ešte stále tam funguje patriarchát a silné kastovníctvo. Ale kto má peniaze, ide do sveta. Stretol som sa s mladými ľuďmi, ktorí študovali v Rusku, Poľsku, Rakúsku. Aj so staršími, ktorí študovali v Európe."

Orchester košickej Štátnej filharmónie dostal pozvanie na základe predchádzajúcich skúseností, vďaka tomu, že filharmónia je dobrá, že predtým odohrala koncerty, ktoré mali úspech. Dá sa uvažovať aj o opačnom pôsobení?

"Kórejčania sa chcú prezentovať u nás, v Európe. V klasickej hudbe totiž platí, že kto hrá v Európe, získava na kredite. Ich umelci sú veľmi dobrí, priemerní, ale aj slabí. V každom prípade sú ale veľmi snaživí."

Pripravujete na toto turné špeciálny program? Čo sa bude hrať?

"Určite Strauss, nejaké doprovody, klasická symfónia s menším obsadením pravdepodobne Beethoven alebo Mozart. Opäť pripravujeme variabilný program zo štyroch štvrtín, ktoré sa budú dať zameniť."

Spomínali ste, že tamojší ľudia sú zvyknutí donekonečna sa pýtať, vyzvedať, hľadať odpovede na tisíc otázok. Odráža sa táto túžba po získavaní informácií aj na oblasti kultúry?

"V informačných centrách v obchodných domoch majú priečinky s programami koncertov a vystúpení na niekoľko mesiacov dopredu. V kultúrnych centrách aj rok pred vystúpením zahraničného telesa visí jeho plagát s informáciami o programe. To všetko je ale záležitosť peňazí. Garancie peňazí. My dnes na Slovensku nevieme povedať, či budú peniaze o mesiac, nieto ešte o rok. Na začiatku roka ideme doslova naslepo. Počítame so štátnou dotáciou, ale výrazné kroky nemôžeme robiť."