predstavu. Chvíľu uvažoval o dráhe odevného výtvarníka. Vtedy boli iné časy ako teraz. Napokom skončil právo. Po prvý raz zverejnil Tomáš Tajták svoje práce vo Východoslovenskom múzeu, kde budú vystavené do konca mesiaca. Hravé obrázky a keramické objekty s priam anekdotickými námetmi potešia oko aj dušu. Máte chuť potajomky plesnúť po tučnom zadku keramického hojdacieho Pegasa, alebo na vás žmurknú kvetináče pripomínajúce tváre čínskych mandarínov, úsmev vykúzli okrídlená stolička, už-už vzlietnuť, ktorá schováva pri nohách decentne zastrčený nočník. Na chvíľu som sa nevdojak ocitla uprostred Tomášovho sna.
* Prečo sa rozhodne právnik maľovať?
- Lebo túžim vypovedať o svojich názoroch - myšlienkach. Nie preto, že by som bol talentovaný, alebo by som túžil napodobovať verný obraz niekoho. Dá sa povedať, že právo je to tiež dobrá práca, ale ja som sa ním nikdy neživil. Teraz som vlastne živnostník na voľnej nohe. Snažím sa uchytiť pri niečom tvorivom. Spolupracujem s architektmi. Jednoducho, všade tam, kde treba dobré nápady.
Máš nejaké vzory?
- Nie som znalec výtvarného umenia, ani ma jeho teória v podstate nezaujíma. Samozrejme mám obľúbených maliarov a knihy o dejinách umenia som si naštudoval a oslovujú ma. Ale každý z autorov vypovedá o svojom svete. Ja o svojom. Nemám túžbu stať sa ničím , alebo niekým, kým nie som. Moja technika je obmedzená mojimi znalosťami, nemám zo seba pocit, že som predurčený stať sa veľkým maliarom 21. storočia.
* Kedy si začal koketovať s hlineným objektom?
- Keramiku som objavil v rodine do ktorej som sa priženil. Moja dnes už nebohá svokra bola významná keramička Lýdia Čepková. Tam som mal k dispozícii dielňu, pec a hlinu. Keramické veci ma fascinovali. Najmä svojou úžasnou jednoduchosťou. Žiadne veľké filozofické traktáty, žiadne zmysly života o nebi a zemi, ale úplne jednoduché, prekrásne veci. A čo sa týka trojrozmerných objektov, majú svoju výhodu. Ak robím trebárs kvetináč, hovorím si: Nepodarí sa, budú v ňom rásť kvety. Takže sa nič také hrozné nestane.
* Maľuješ sporadicky ?
- Ak nie je nápad, potom neurobím nič. Nemusím maľovať pol roka. Ale zväčša mám stále niečo rozrobené. Niektorý obraz namaľujem za jeden večer a niektorý maľujem veľmi dlho.
* Podnety ?
- Všetky moje obrazy a plastiky sú o vzťahoch. Nie sú o zobrazení určitých vecí , ale sú o vzťahoch a súvislostiach medzi nimi.
* Robil si viacero vecí na objednávku architektov, spomenieš ich zopár ?
- Na niektorých som pracoval so ženou Martinou. Napríklad pri návrhu a realizácii fontány na sídlisku Furča. Navrhovali sme napríklad hlavice stĺpov obchodného domu v Trnave. Naposledy sme na Mlynskej ulici robili mozaikový nápis predajne. Ohromne ma to baví. Vedel by som to robiť celý život. Lebo živiť sa maľovaním mi pripadá hrozne odvážne.
* Dokázal by si sa vrátiť k paragrafom?
- Už som spomínal, že som právo nikdy nerobil. A nazdávam sa, že to ešte dlho bude tak ako je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
