glamové záležitosti. V žiadnom prípade nešlo o hudbu, akú by som vyhľadával, takže to, aké poradové číslo v ich diskografii patrí novému albumu "Westworld" (ako dobre, že nie Westlife...), sa odo mňa nedozviete. Ale keď nič iné, aspoň som si ho párkrát vypočul. O čo ide v desiatich skladbách počas päťdesiatich minút? Povedzme o tvrdší melodický rock, s lepšími i horšími momentami. Ktoré sú ktoré, závisí od poslucháča. Vcelku nejde o žiadne veľké "odpaľováky" (subjektívny názor, uši mám nastavené na podstatne rýchlejšiu hudbu), niekedy sú to skôr polobalady. Našťastie tam, kde Skin hrajú "slaďáky", neznejú extra uslintane, takže vcelku sa to dá. Osobne mi ich hudba relatívne najviac sedí v temnejších tvrdých ťahavých pasážach, ktoré trochu pripomínajú Black Sabbath a raz dokonca Solitude Aeturnus (subjektívny pocit, ktovie, či Skin túto kapelu niekedy počuli). Zvyšok je o tom, čo poznáme napríklad aj z tvorby Bon Jovi (aj zo sóloviek členov tohto spolku), prípadne z pomalších skladieb Guns'N'Roses (alebo "rýchlych" od Mr.Big). Skrátka hudba, ktorej sa veľmi darilo v 80. rokoch. Na počudovanie je to znesiteľné aj dnes, hlavne ak nemáte v láske "alternatívu". A perličkou na záver je coververzia "Uninvited" od Alanis Morisette.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.