doma, nehovoriac o množstve "služobne mladších" akvizícií. Medzi zaujímavosti jeho edičnej politiky patrí to, že, sídliac vo Švédsku, tlačí hlavne, ak nie výhradne švédskych muzikantov. Konečne, podobne sa správajú aj krajania Black Sun alebo No Fashion Records. Na rozdiel od nich Black Mark dávajú priestor aj mäkším, nie ortodoxne death či blackmetalovým skupinám. Medzi ne patrí tiež spolok so sebavedomým názvom Glory.
Kvinteto v zložení Jan Granwick (gitary), Göran Edman (vokály), Jonas Östman (bicie), Johan Granström (klávesy) a Mats Olausson (basa), nie je na scéne úplným zelenáčom, u Black Mark mu vyšli už tri CD, "Crisis vs.Crisis", "Positive Buyoant" a aktuálny album "Wintergreen" z minulého roku.
Trinásť skladieb na ploche 53 minút prináša hudbu oscilujúcu medzi melodickým hard rockom a uhladenejším heavy metalom s modernou, povedzme "progresívnou" príchuťou. Ako to už v Severanov býva, dávajú si záležať na precíznej gitarovej hre, postavenej spolovice na rifovaní a spolovice na vyhrávkach, sólach a exhibíciách. Syndróm "aj ja chcem byť Yngwie Malmsteen" sa tu našťastie neprejavil natoľko, aby to zabilo hlavnú myšlienku albumu, teda hudbu. Dosť počuť aj klávesy, ale napriek spomínanej "progresivite" tu netreba čakať žiadny nový Dream Theater. Vokál je celkom slušný, skôr v tradícii 70. rokov s občasnou trochou hard'n'heavy maniery. V poslednej skladbe znie dokonca trochu ako Freddie Mercury. Celkovo ide o počúvateľný album, žiadna revolúcia sa nekoná, ale ak niekto hľadá kapelu, ktorá sa s istotou pohybuje medzi hardrockovými a metalovými mantinelmi, môže skúsiť aj Glory.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
