isté špecifikum. V spomínanej ankete skončil (ako Slováci na premiérových OH v Lillehammeri) Peter Šťastný na šiestom mieste. Napriek veľkému záujmu o svoju osobu si našiel čas aj na nás.
Ako hodnotíte takéto ankety? Športovci tu totiž mali zmiešané pocity.záverečná otázka, ktorá znamenala isté špecifikum.
"Ťažko povedať, ja nemám žiadny názor. Keby som si ho chcel vytvoriť, možno by som tu vôbec neprišiel. Mne však išlo o niečo iné chcel som tu prísť kvôli tomu, že tu je možnosť stretnúť ľudí, ku ktorým cítim veľký obdiv a úctu. Ku ktorým zdieľam obrovskú vďaku, pretože boli tými, čo inšpirovali mňa. Svojimi výkonmi, výsledkami, úspechmi, ktoré nás zastihli ako malých chlapcov. Tými sme žili, sledovali ich, čítali o nich a chtiac - nechtiac sme sa nainfikovali športom. Ináč, bola to jedna z najkrajších "infekcií" akú mladý človek môže dostať."
Keď ste začínali v NHL, nebolo to až tak dávno...
"...ako nedávno..."
...pred pár rokmi. A pritom ste boli v generácii pionierov, priekopníkov. Dnes je v NHL okolo dvadsať až tridsať Slovákov. Nie je však len kvantita, ale aj kvalita.
"Som absolútne hrdý. A som veľmi rád. Trebárs táto sezóna sa črtá úplne fantasticky, Žigo Pálffy dlho viedol kanadské bodovanie, žiaľ nešťastne sa zranil. Aj ďalší si počínajú veľmi dobre, či už Peter Bondra, Paľo Demitra, Jožko Stümpel, Handzuš, Marián Hossa hrá fantasticky, Miro Šatan hrá dobre a bude hrať ešte lepšie... Ale čo je zvlášť dobré, chytajú sa i tí, ktorí sú v NHL pár mesiacov Sekeráš, Višňovský... A robia mi obrovskú radosť. Kvantita? Priznám sa, že už to ani niekedy nestíham vnímať. Ale ide aj o kvalitu. Ak berieme do úvahy produktivitu a základňu hráčov, tak patríme percentuálne k najlepším. Dvaja hráči v prvej desiatke? A možno ich tam bude viac. Paľo Demitra má šance, Hossa, Pálffy... To by už bolo neuveriteľné!"
Keď sme pri Demitrovi, čo hovoríte na jeho minuloročný ťah, ktorý mu vyniesol ocenenie za fair-play?
"Paľo ukázal, kto je, čo je. Dobrý hokejista hrá hokej podľa situácie, on videl, že vyššia pravdepodobnosť dosiahnutia gólu bola u jeho spoluhráča, jeho kamarát mal navyše tiež nejaký bonus, tak mu to radšej dal... Aj to však hovorí niečo o charaktere človeka. Preto je Paľo taký úspešný, preto je taký obľúbený. A to čo spravil, otvorilo oči tým, ktorí ho nepoznali. Tí, čo ho poznali, neboli prekvapení."
St. Louis vystríha sa toho, čo sa mu prihodilo v poslednej sezóne? Suverén základnej časti "mlátil" všetko, čo mu prišlo do cesty, v Stanley Cupe však "vyhorel" hneď v úvode.
"Ja myslím, že vlaňajšok je obrovským ponaučením. A niekedy nešťastné vyradenie z play off vyvolá ešte väčšiu túžbu, väčšiu motiváciu. A práve to je faktor, ktorý sa o rok zvykne prejaviť pozitívne. Keď sa pozerám na túto sezónu, opäť sme najlepším mužstvom NHL, nadväzujeme na výsledky a úspechy vlaňajšej sezóny, ale verím, že spomínaný faktor bude práve tým, ktorý nám umožní úspešne ukončiť regulárnu sezónu i play off."
Často spomínate St. Louis v štýle my, u nás, naši hráči... Je to pochopiteľné, patríte k Blues. Avšak, čo hovoríte na to, že klub, s ktorým sa v zámorí spája vaše meno, zmizol z mapy NHL? Québec Nordigues.
"Určite doba odvtedy, čo sa Québec zmenil na Colorado Avalanche, už uplynula. Je to v podstate ten istý franchise... Ale je to stále smutné. Ja sa stretávam s hráčmi, súčasnými i bývalými a tí, čo mali možnosť spoznať atmosféru, ktorá vládla trebárs v súbojoch Québec Montreal, čo bola podľa odborníkov jedna z najintenzívnejších rivalít v NHL. Hľadiská nie sú zaplnené, takže také mužstvo ako Québec, ktorý mal zaplnené hľadisko 97% ľudí, takže sa stále hralo vo vypredanej hale. Je škoda, že sa nenašla možnosť, ako zachrániť takúto tradíciu. Zároveň je to však z ekonomického hľadiska nevyhnutné, vedia to hráči, kluby, nikto nemal námietky azda okrem ľudí z Québecu, ktorí o hokej prišli. Québecom však mnoho stratila NHL i hokej samotný. Kto tam bol čo len chvíľu, vie prečo."
Finále MS 2000: Česko Slovensko?
"Krásne! Ja som bol nadšený. Len škoda, že výsledok nebol opačný, ale aj to príde."
Hrou však Slováci zaujali možno viac ako Česi.
"Áno, pretože hokej, ktorý produkujeme, to nie sú náhody. Rozširuje sa nám základňa, nielen v NHL, vo svete, ale aj doma. Máme čoraz viac skúsených hráčov, ale mladých, disciplinovaných, ochotných zapojiť sa do obranných i útočných aktivít. Slováci sú talentovaní v ofenzíve, vedia sa presadiť v súboji jeden na druhého, zakončiť. Práve schopnosť hrať s tvorivosťou, nasadením, s gólovými príležitosťami je Slovákom vlastná. A takáto hra sa páči aj divákom, je preto potrebné ísť týmto smerom."
Čo hovoríte na model slovenskej extraligy? Osem mužstiev, nikto nevypadáva, zahrajú si medzi sebou a všetky pôjdu do play off...
"Bolo veľa mužstiev, potom málo mužstiev, teraz sa to zas rozširuje... Ťažko povedať. Ja k tomu nemám komentár, ja tu nežijem. Lepšie by bolo, keby sa zlepšila ekonomická situácia na Slovensku. Ja verím, že sa to týmto smerom uberá, lebo v nedávnej minulosti sa na Slovensku urobili veľké škody. Žiaľ, ekonomika sa premieta i na hokeji, vôbec, doplácajú na to všetci."
Hrali ste v troch reprezentáciách československej, kanadskej, slovenskej. Môžete stručne charakterizovať jednotlivé dresy?
"Veľmi stručne. Ten československý, to boli dva tituly majstrov sveta, Kanadský pohár 1976, Olympijské hry v Lake Placid 1980, veľmi pekné spomienky. Kanadský dres no Kanadský pohár 1984..."
...proti vašej osobne vtedajším režimom dosť tvrdo propagačne využitý.
"Veľmi, veľmi. Mal som rôzne informácie, komentátori vraj mali zakázané moje meno vysloviť... Bolo to komické. Hrali sme proti Československu, dvakrát, predtým to bol priateľský zápas v Halifaxe, vyhrali sme 5:1. Zápas na Kanadskom pohári bol veľmi dôležitý, rozhodovalo sa o tom, či sa my, teda Kanada, dostaneme vôbec do ďalšej časti play off. Nakoniec sme to vyhrali 7:2. Ja som bol strašne rád, hrať po boku takých hráčov, akí vtedy hrali za Kanadu, bola veľká česť."
Vôbec, aký to bol pocit? Peter Šťastný v kanadskom drese.
"Hrať za Kanadu? Každý malý chlapec o Kanade sníva, to je predsa kolíska hokeja, ako o hokejovom raji. Každý malý chlapec na ulici, keď sa delia mužstvá, chce byť Kanada! Hrať za jeho výber, na to sa nezabúda!"
Slovenský dres?
"Samozrejme, že to bolo niečo celkom iné. Emotívne. Hlboko si vážim, že som mal takú možnosť. Veď v roku 1994 som už mal 38 rokov. A ja som stále hral hokej. Ináč, myslel som, že ho budem hrať do takých 32 33 rokov. Bolo to krásne od tréningového tábora v Bojniciach, cez predolympijský turnaj v Sheffielde, samotné OH v Lillehammeri. Sklamanie bolo, prehrali sme v štvrťfinále s Rusmi... Ale za ten hokej sme sa nemuseli hanbiť! Švédi a Kanaďania, budúci finalisti, skončili za nami v skupine. S troškou šťastia sme to zlato či striebro, čo si delili vo finále, mohli mať my."
Počas galaprogramu Jozef Adamec povedal, že hokejistovi Jozefovi Golonkovi závidel to, že ten porážal Rusov. Čo vy? Versus Sovieti.
"No, ináč, keby som to spočítal, mám proti Sovietom úspešnejšiu sériu ako ktokoľvek iný. Dvakrát sme ich porazili, v roku 1976 a 1977 na Kanadskom pohári. Prehrali sme s nimi v Prahe, tam sme sa v podstate podelili, to bol jeden z najtesnejších turnajov, aké som zažil, rozhodovalo skóre. V roku 1979 sme s nimi prehrali. Porazil som ich však, aj keď som hral za Québec, rovnako aj s mužstvom Kanady jednoducho, ja som s nimi mal dobrú bilanciu. Hrá sa však s nimi ťažko. Je treba navodiť disciplínu, pripraviť mužstvo a v žiadnom prípade ich nepustiť do prečíslujúcich situácií. Tie vedia využiť. S troškou disciplíny sa to s nimi zvládne. Trebárs pre kanadských hráčov fyzická dominancia nikdy nebola problémom, skôr podceňovali prednosti a silu ruského hokeja."
Vaše dcéry hrávajú tenis. Individuálny šport, vy ako hokejista ste hrali kolektívny.
"Ja si to o to viac vážim. Tenis je úplne iný šport, vyžaduje iný prístup, je náročný psychicky, je to ťažký šport."
Vianočné sviatky? Ľudia zvyknú hovoriť o kapustnici, stromčekoch, darčekoch... Pre vás majú iný, ten základný motív.
"Rodinné sviatky. Najväčšie rodinné, najväčšie kresťanské sviatky, ktoré majú svoj zmysel a hlboký význam z hľadiska viery i náboženstva. Človek to prežíva. V situácii, v ktorej sa nachádzam, sú pre mňa Vianoce najkrajším darčekom to, že si spolu sadneme, podelíme sa spolu, to, že sme za stolom zdraví a šťastní. Všetka vďaka ide Božej milosti. Človek s vedomím, že niekto na vás dozerá a niekto vám svojim narodením a svojou obeťou garantuje večný život, to je neuveriteľný tromf, ktorý máte na svojej strane."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
