rady. Politické nominácie ako lusk poďakovali za poverenia a v mieri sa rozišli do bratislavského smogu. Demonštranti im cestu nezatarasili, Dobšinský a spol. nevyhlásili "stávku", Budaj sa so spacákom a mobilným hajzlom do Mlynskej nenasťahoval, a ani hviezdy pop-music a iných javiskových foriem nerozpútali petíciu za slobodu slova. Všetko po starom-dobrom a v osvedčených koľajach.

Medzitým v Prahe, pod tlakom demonštrácií, petícií, spacákov a pojazdných hajzlov prijali zákon, ktorý podľa včerajšich analýz českej tlače ešte posilňuje moc politikov nad verejnoprávnou televíziou. To je isteže síce iba priebežný medzivýsledok revolúcie, ktorá sa v ČT nezastavila. Tak či onak ale zlatá pointa požiadaviek na "odpolitizovanie" televízie a skutočne nezávislú verejnú kontrolu.

Keďže echo českých "událostí" je ohlušujúce, Pavol Hrušovský sa ponáhľal s ubezpečením, že hoci je zo šiestich novozvolencov päť koaličných nominantov, "vývoj v tomto smere pokračuje pozitívne, lebo už pri navrhovaní kandidátov na členstvo v radách prevládla odbornosť nad politickou prijateľnosťou". Veríííme, veríííme (ako v tej reklame). Počuli ste už o takej voľbe v NR SR, o ktorej by niekedy nejaký politik povedal, že prevládla politická prijateľnosť nad odbornosťou?!

Stredoeurópska verejnoprávna tragikomédia ale veselo funguje kamkoľvek oko dohliadne. Ani v Budapešti či Varšave veci nebežia inak. Maršalek poľského sejmu Plazynski, ktorý tu práve pobudol štyri dni, v slovenských novinách oznámil, že iniciuje nový zákon, ktorý "by mal zabrániť prílišnému vplyvu politikov na médiá". Musíme mu fandiť, veď ak chce mať úspech s novou stranou, čo práve zakladá, musí pohnúť s generálnym riaditeľom verejnoprávnej TVP, ktorým je šéf volebnej kampane istého Aleksandra Kwasniewského. Čo, aké zvláštne, vôbec neprekážalo spravodajskej redakcii TVP mohutne sa solidarizovať so vzbúrencami z ČT. O verejnoprávnosti na maďarský spôsob sa dá tiež čo-to povedať; ak si načrtneme pomyselný graf, kde je na jednej strane povedzme BBC s koeficientom 10 a na druhej "kubišovízia" s ratingom 0, tak súčasná MTV má nárok, povedzme, na ocenenie 1+.

Čo je ešte smutnejšie (alebo potešujúce??), ani obhliadka verejnoprávnej kanalizácie západným smerom nenecháva priestor na akékoľvek ilúzie. V ORF donedávna tvrdo platilo, že ak je šéf spravodajstva (publicistiky, vysielanie pre deti, čohokoľvek) socialista, zástupca musí byť ľudovec, a zase naopak. A tak ďalej, azda nie až v takých obludných podobách temer všade. Jednoducho a dobre: Téma odpolitizovania verejnoprávych vysielačov je na stole odvtedy, čo inštitút médií verejnej služby vznikol zrodom BBC. Aj tá, ako neprekonateľný ideál a vzor, sa však s týmto problémom, samozrejme v omnoho decentnejších formách, potýka. Aj v súvislosti so žánrovkou v ČR, ale najmä v konfrontácii s desaťročnou drámou STV sa žiada vec demýtizovať: Televízia verejnej služby (to je správny termín, "verejnoprávnosť" je blud) S NULOVÝM VPLYVOM POLITIKY A POLITIKOV JE FIKCIA.

Princíp je banálny. Vyňať TV verejnej služby úplne z dohľadu politikov, ako dnes požadujú niektoré radikálne skupiny v ČR, je nielen nemožné, ale aj nedemokratické. Proste preto, lebo sa prevádzkujú z peňazí daňových poplatníkov, ktorých jedinou plne legitímnou reprezentáciou je zvolený parlament (senát, prezident). A to sú všetko politici. Nezávislé inštitúcie, akéhokoľvek zamerania a určenia, reprezentujú vždy a iba svojich členov.

Existujú iba viac či menej účinné systémy, ktoré sa snažia skĺbiť protismerné požiadavky verejnej kontroly a čo najmenšej ingerencie politikov. Ani tie najdômyselnejšie skonštruované rady a medzičlánky ich však od rozhodovania úplne nevysánkovali. Viac ako na systéme kreovania rád a kuratórií však záleží na politickej kultúre, zdržanlivosti, schopnosti nepodľahnúť pokušeniu. Tieto danosti sú iste v zavedených demokraciách vyššie. Jeden príklad za všetky - riaditeľa chýrnej BBC menuje rovno britská vláda. A funguje, potvora... Navyše, a to v aktuálnom hysterizovaní celkom uniká, politický lobing nie je zďaleka jediný zhubný typ pôsobenia na médium verejnej služby v neverejnom záujme.

České vzopätie i slovenské vajatanie (Kňažko má dodať nový zákon o STV po tom, čo ten, ktorý mu odkopli, kopíroval doterajšiu prax v ČR) možno povedie k lepším kľúčom kreovania rád, než existujú v súčasnosti. "Verejnoprávne" médiá bez vplyvu politikov tu však nebudú nikdy. Jednoducho preto, lebo z podstaty veci je také čosi nezmyslom.