Definícia maximálnych a minimálnych štandardov a kolektívnych práv zamestnancov v pracovno
Ako ďalej povedal, kladie sa tým ďaleko vyššia zodpovednosť na samotných zamestnancov oproti predchádzajúcemu stavu, kde boli pomerne jasne definované ich práva. Doterajší ZP platil 35 rokov, no už od roku 1990 sa postupne novelizoval a prispôsoboval záväzkom voči Európskej sociálnej charte, Listine ľudských práv a mnohým ústavným právam občanov zakotveným v Ústave SR.
Nová je podľa ministra celá časť ZP o kolektívnych právach zamestnancov. Poukázal aj na vznik inštitútu zamestnaneckých rád, ktoré sú povinní vytvoriť zamestnávatelia v spoločnostiach bez odborových organizácií. "I keď vzniká individuálny pracovno-právny vzťah, niektoré práva súvisia s kolektívnym pohľadom. Preto je ochrana kolektívnych práv zamestnancov zabezpečovaná aj týmto inštitútom," dodal Magvaši.
Pri tvorbe nového ZP vznikli podľa ministra aj problémy v otázke dĺžky pracovného času. Odborári požadovali 37,5 hodiny a zamestnávatelia 40,5 hodiny. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa prikláňalo k pracovnému času 40,5 hodiny. Vychádzalo sa pritom z toho, že Slovensko má spolu so Španielskom najviac štátnych sviatkov do roka v Európe. Teda, ako minister konštatoval, netreba vychádzať iba z týždenného pracovného času, ale aj z čistého pracovného ročného fondu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
