sa pobil... Ale že by som na verejnosti, konkrétne v bare plnom ľudí, niekoho zabíjal? To je čistá hlúposť a je to proti logike. Nechcel som nikoho zabiť, nemal som žiadny taký úmysel, ako mi kladie za vinu obžaloba," povedal včera pred v záverečnej reči, v ktorej opätovne rozoberal okolnosti diania v košickom bare Paula, 26-ročný Štefan M. Senát Krajského súdu v Košiciach ho uznal vinným z trestných činov vraždy, z pokusu o vraždu a výtržníctva, ktorých sa dopustil v novembri 1997 v košickom bare Paula. Uložil mu za ne 12 rokov nepodmienečne so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Ako sme už veľakrát písali, tento mladý Košičan v bare Paula najprv slovne provokoval Martina H. a vyhrážal sa mu zabitím, potom zozadu od chrbta bodol nožom do hlavy Martina, ktorý sa na varovný výkrik priateľa otočil. Keď sa k zranenému nahol Jaroslav K., obžalovaný ho bodol navlas rovnakým spôsobom do ľavej časti hlavy pod jarmový oblúk.
Martin H. utrpel hlbokú bodnoreznú ranu v ľavej spánkovej oblasti so zlomeninou kosti a zranením mozgu. Upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral a 17. novembra 1997 zomrel. Viac šťastia mal Jaroslav K., ktorému útočník zasadil hlbokú bodnoreznú ranu pod jarmový oblúk s otvorením čeľustného kĺbu. Našťastie čepeľ noža sa zastavila na pevných štruktúrach sánkového kĺbu...
"Do baru sme sa išli s kamarátmi najesť. Skôr, ako sme si sadli k stolu, medzi obžalovaným a Martinom H. vznikol konflikt. Ostali sme stáť blízko vchodu. Štefan M. sa nás opýtal, či sme ich prišli zbiť. Kričal na biletára, aby mu dal pištoľ, vykrikoval pritom, že nás všetkých pozabíja a pokúšal sa mu pištoľ zobrať," vypovedal poškodený Jaroslav K. Okrem iného dodal, že potom, čo obžalovaný u biletára neuspel, vbehol do zadnej miestnosti a vrátil sa aj s nožom, ktorý držal hrotom dole. "Stál som čelom k Martinovi H. stihol som len zakričať ´pozor!´, na čo sa on otočil a vtedy ho obžalovaný pichol do hlavy. Martin spadol ako podťatý. Naklonil som sa k nemu a vtedy bodol aj mňa. Boli to doslova sekundy, nestihli sme sa brániť," opísal poškodený, ktorý sa druhý raz narodil, hrôzu, čo prežil. Zdôraznil tiež, že on i jeho kamaráti prišli do baru s holými rukami a nie ozbrojení, ako tvrdil obžalovaný.
Štefan M. sa v prípravnom konaní i na pojednávaniach k spáchaniu uvedeného skutku priznal. Tvrdil však, že sa ho dopustil v sebaobrane. Podľa jeho verzie nie on, ale poškodení s priateľmi napadli jeho. A na tom zotrval aj po tom, čo došlo k zmene trestného senátu... "Behal som po bare ako splašený. Vbehol som aj do zadnej miestnosti, kde som videl kuchárov, ale žiadne dvere, ktorými by som ušiel. Na stole som uvidel kuchynský nôž. Zobral som ho... Vychádzal som von, tam stáli asi štyria muži. Jeden ma kopol do brucha a dostal som ďalší úder... Začal som pohybovať nožom, ktorý som mal v ruke, ako by som ich chcel odsunúť. Raz som pocítil, že nôž do niečoho narazil. Utekal som von..." tvrdil Štefan. V líčení toho, čo povedal pred súdom a v prípravnom konaní, boli rozpory. Pred vyšetrovateľom farbisto líčil, že muži, ktorí obkolesili stôl, pri ktorom sedel, boli zrejme z firmy Secura a prišli ozbrojení basebalovými palicami, dokonca vraj mali aj pištoľ...
Na rozdiel od obžalovaného a jeho priateľov, ktorí spolu s ním z baru zdúchli, priatelia poškodených tam zostali až do príchodu polície. Muži zákona, ktorí prišli na miesto činu, však u nich žiadne útočné predmety, ani zbraň, nenašli. A čo na to obžalovaný?
"Ja som do baru Paula prišiel spolu s Alexandrom K. a Albáncom Naimom medzi polštvrtou až štvrtou ráno. Sadli sme si k stolu oproti dverám a objednal som si jedlo. Keď sme sa najedli, požiadal som o účet a vtedy vošli do baru asi piati muži. Obstúpili náš stôl a tu prítomný svedok (Radko B.), mal v ruke motýlik... Alexander K. sedel chrbtom k nemu, preto som zakričal ´pozor!´ a on sa inštiktívne pred tým nožom uhol. Sotil pritom do Radka, ktorý spadol," presviedčal súd Štefan M.
Radko B. tvrdenie obžalovaného poprel. "Mal som dosť vypité, takže si všetko nepamätám, no viem, že po krátkom čase, čo sme si objednali jedlo, začali do nás skákať chlapci, čo tam sedeli. Alexander K. ma udrel päsťou do tváre, upadol som do bezvedomia. Keď som sa prebral, moji dvaja kamaráti už boli zranení. Čičo (Martin Hreško) ležal na dlážke v kaluži krvi... Ja som v tú noc pri sebe žiadny nôž nemal a Alexander K. ma udrel bezdôvodne," stál si svedok na svojom.
Štefan M. viackrát žiadal o vypočutie svedka - Albánca Naima, s ktorým bol v čase tragédie v bare Paula. Meno a adresu cudzinca uviesť nevedel a zistiť miesto jeho pobytu sa nepodarilo ani policajtom. Nová obhajkyňa obžalovaného, ktorú si na sklonku lanského roka
zvolil na plnú moc, predložila včera súdu adresu priateľky, u ktorej sa Albánec údajne zdržiava. Návrh na vypočutie tohto svedka súd zamietol.
Prokurátor zotrval v záverečnej reči na obžalobe, pričom upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že zo strany obžalovaného nešlo o nutnú obranu. Toto tvrdenie podľa jeho názoru vyvrátil nielen poškodený, ktorý útok nožom prežil, jeho priatelia a personál baru, ale aj znalci zo súdneho lekárstva. Tí v posudkoch o zraneniach poškodených vylúčili, že boli spôsobené šermovaním naslepo. Naopak, obidva útoky boli vedené veľkou silou a prudkosťou, pričom podľa psychológa, charakter činu zodpovedá osobnosti obžalovaného. Obhajkyňa Štefana M. navrhla súdu, aby jej mandanta, ktorý konal v nutnej obrane spod obžaloby oslobodil, resp. uznal vinným z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti.
Senát Krajského súdu v Košiciach na základe vykonaného dokazovania po tajnom hlasovaní dospel k inému záveru. Štefana M. uznal vinným z trestných činov vraždy,
pokusu o vraždu a výtržníctva a naparil mu 12 rokov basy. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
