priestrannejšom Ges-ku. Je pravda, že frontman kapely, virtuózny gitarista Henry Tóth, už pod týmto názvom v Košiciach vystúpil asi pred dvomi rokmi, tentokrát sa však prišiel predviesť s úplne novou zostavou. Zabehaného a nemenej známeho Mariána Čekovského, Emila Frátrika a Mareka Minárika vymenil za úplne mladú muzikantskú krv, ktorá si ešte nestihla urobiť meno. Za neznámymi tvárami na javisku sa skrýval klávesák Peter Lipa ml. (syn speváka Petra Lipu), basák Janko Lehocký (synovec Janka Lehockého) a bubeník Patrik Simeonov.
Kapela spustila klasický repertoár jazzových rytmov, ktoré fenomenálny gitarista Tóth dopĺňal svojimi rockovo podmastenými sólami, najmä kvôli ktorým sa nakoniec Ges-ko celkom slušne zaplnilo. Nie však natoľko, aby dokázalo vytvoriť adekvátnu odozvu tomu, čo sa na pódiu odohrávalo. A tak priamo úmerne so slabnúcimi reakciami publika, klesal i hráčsky entuziazmus muzikantov, ktorí už "vyskúšali všetky svoje finty a nič". Frekvencia Henryho sól sa podstatne znížila, pričom gitarista prenechával väčší priestor trojici svojich "chránencov", ktorým natoľko verí, že si práve s nimi predstavuje svoju ďalšiu profesionálnu budúcnosť. Okrem Henryho pôvodnej tvorby si prítomní mohli vypočuť neodmysliteľné improvizačné fantázie či klasické "Morrissonovky," pri ktorých publikum snáď najviac pookrialo.
Popri nádejnom klávesákovi Peťovi a občas spievajúcemu bubeníkovi Patrikovi sa najväčšej pocty dostalo chalanovi "v červenom roláčiku, s priblblým úsmevom a čudným strihom na hlave," ako basáka Janka Henry charakterizoval a čoraz častejšie štuchal dopredu pred ľudí, aby predviedol, čo vie. Súčasná zostava Big-H podľa Henryho ponúka svojskú kvalitu, ktorú mieni zhmotniť v podobe nejakej tej nahrávky v štúdiu, do ktorého sa čoskoro chystajú. Napriek zdanlivému optimizmu a vtipnému doberaniu sa hudobníkov na pódiu však koncert nedopadol podľa očakávania hostí.
"Počkajte chvíľu, musím si vydýchnuť, zapáliť a dostať sa z tej depky," povedal nám Henry tesne po vystúpení, keď sme ho žiadali o rozhovor.
"Neviem, čím to je, asi sme nemali svoje deň. Vynikajúca atmosféra v Michalovciach a Prešove, kde sme hrali pred tým, sa s košickým publikom nedá porovnať. Bolo to tu slabé," pokrčil plecami Henry.
Zvyšok rozhovoru s týmto zaujímavým človekom, ktorý je známy osobitým pohľadom na hudbu ale i na vlastný život, si budete môcť prečítať v ďalšom z vydaní denníka Korzár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
