výsledky svojho už tretieho špecifického prieskumu. V roku 1973 organizácia po prvý krát upriamila svoj zrak aj na problematiku mučenia detí a tak sme sa na prelome nového storočia mohli dočkať tretej hodnotiacej správy. Prieskum sa uskutočnil v období rokov 1997 2000 a jeho výsledkom je okrem iného vydanie publikácie pod názvom "Skrytý škandál, tajná hanba". Do rozsiahleho projektu bolo zapojených dovedna 195 krajín, v ktorých sa sledovala intenzita násilia páchaného na deťoch. Výsledky štúdie sú zdrvujúce. Podľa zistení AI je zo 195 krajín zapojených do prieskumu 150 takých, v ktorých je otázka mučenia detí vysoko aktuálna a približne 70 krajín takých, v ktorých mučenie detí má masový charakter. Podľa časti správy, ktorá spomína situáciu v bývalých komunistických republikách je na tom zle najmä Bulharsko a Ruská federácia. Uvedeným štátom je vytýkané zlé zaobchádzanie s deťmi v sirotincoch, ktoré sú podľa správy priväzované k posteliam a následne týrané. Zlá situácia je aj v Čečensku a v Kosove, kde sú deti vystavované najmä psychickým formám teroru. Štúdia si nedáva za cieľ vypracovanie rebríčka krajín, podľa intenzity mučenia detí. Ide skôr o informovanie verejnosti, ktorá by sa nad jej výsledkami mala zamyslieť. Aj keď podľa výsledkov správy je situácia v Slovenskej republike (SR) dobrá, prílišný optimizmus nie je na mieste. Brutalita narastá aj u nás a najvýraznejšie sa to prejanuje v školách. Otázka šikanovania je aktuálna takmer v každej triede, či už na základnej, alebo strednej škole. Záleží len od uhla pohľadu či dané incidenty považujeme za "šikanu", alebo nie. Nežiadúcim javom v slovenskej spoločnosti je aj domáce násilie, ktoré je u nás veľmi rozšírené. Správa o SR sa venuje aj prístupu slovenskej polície k obyvateľom rómskych osád. Je asi verejným tajomstvom, že prípady hrubého násilia na maloletých zo strany strážcov zákona nie sú ojedinelé. Aj keď môžu byť často krát opodstatnené, nemení to nič na fakte, že práve v tejto otázke je správa AI výrazne kritická.