minulý týždeň zástupcovia ochranárskych organizácií a združení ministra životného prostredia SR László Miklósa.

Záujem o vytvorenie nového veľkolomu má košická firma BETOX, spol. s r. o., ktorá podala na Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi návrh na vyhlásenie chráneného ložiskového územia, čo je prvý krok na získanie dobývacích práv a neskôr na otvorenie ložiska a ťažbu. Nesúhlas s takouto aktivitou vyjadrili občania obce Hrhov, do ktorej katastrálneho územia patrí Dolný vrch, rovnako ako Odbor životného prostredia Okresného úradu (OŽP OÚ) v Rožňave, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny. Ide totiž o lokalitu, v ktorej sa nachádzajú viaceré prírodné hodnoty mimoriadneho významu. Vzácne jaskynné systémy, ale aj kriticky ohrozené druhy živočíchov a rastlín. Navyše "územný plán veľkého územného celku Košického kraja schválený nariadením vlády SR z roku 19989 nenavrhuje v záujmovej lokalite otvorenie novej ťažby ani rozšírenie dobývacieho priestoru. Je spracovaný návrh Nariadenia vlády SR, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský kras. V súčasnosti je na medzirezortnom pripomienkovaní," uviedla vo svojom stanovisku vedúca OŽP OÚ v Rožňave Ing. Mária Dovalová.

Jedno z možných riešení situácie, ktoré ponúkli ochranári, je paragraf 14 Zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva z roku 1988. Ten hovorí, že nerastné zásoby ložiska možno odpísať, ak sa jedná o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité celospoločenské záujmy, najmä ochranu životného prostredia a ak význam ochrany prevyšuje záujem na vydobytí zásob.

Minister László Miklós neodmieta požiadavku ochranárov na odpísanie nerastných zásob vápencového lomu. Ich návrh považuje za jedno z riešení problému. Prisľúbil preskúmanie situácie. Ochranári presadzujú myšlienku, aby minister inicioval odpísanie ložiska, aby sa aj do budúcnosti zabránilo ťažbe a poškodzovaniu životného prostredia na unikátnom území. Návrh by mal podať Slovenský geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý registruje všetky výhradné ložiská nerastov a patrí pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).

"Ministra životného prostredia Istvána Harnu sme sa snažili presvedčiť, že je to najlepšia cesta na riešenie aj v budúcnosti. Aby už nemohlo dôjsť k podobnému precedensu. Nikde nie je napísané, že by sa podobný prípad nemohol stať opäť. Veď ministri prichádzajú a odchádzajú," informoval nás člen speleoklubu Drienka Ing. Gabriel Lešinský. "Dozvedeli sme sa, že existuje nová žiadosť o uznanie chráneného ložiskového územia. Ide o pahorok medzi Dolným a Horným vrchom zvaný Veľký Paklan. Geneticky patrí k Dolnému vrchu. Je tam aj paleolitická stanica. Ide o 40 tisíc rokov staré miesto zo staršej doby kamennej, ktoré ešte nie je úplne preskúmané. Okrem toho sú tu aj vyvieračky, ktoré drénujú Dolný vrch. Lokalita je veľmi zaujímavá z pohľadu botanikov, biológov i archeológov."

Existenciu žiadosti o začatie konania vo veci vyhlásenia chráneného ložiskového územia (CHLÚ) nám potvrdili aj na odbore životného prostredia Okresného úradu v Rožňave. "Od obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi sme dostali oznámenie o začatí konania. Ide o lokalitu Hrhov Slieň, ktorá patrí do katastrálneho územia obce Hrhov," informovala nás pracovníčka odboru Ing. Edita Piaterová. "Ústne jednanie bude na Obecnom úrade v Hrhove 23. januára. O začatie konania požiadal Štátny geologický ústav Dionýza Štúra."

Ku celému problému sa zatiaľ nevyjadruje spoločnosť Betox Košice, ktorej zámerom bolo začať ťažiť na Dolnom vrchu vysokopercentný vápenec. "My sme pripravení pokračovať v rešpektovaní a dodržiavaní platných zákonov. Pokiaľ spoločnosť uzná, že sa bude potrebné vyjadriť, dá oficiálne stanovisko. Zatiaľ niet čo hovoriť," povedal podnikový právnik spoločnosti BETOX Košice Mgr. Ladislav Futó.

V polovici decembra sa podarilo dočasne pozastaviť kroky smerujúce k otvoreniu veľkolomu, proti ktorému sa vyjadrila aj Správa CHKO Slovenský kras so sídlom v Brzotíne, ako aj OŽP OÚ v Rožňave. Obvodný banský úrad bez dohody so spomínaným odborom nemôže vydať konečné rozhodnutie. Ochranári sa obávajú, že prijatím novely banského zákona by sa tomuto úradu stanovila právomoc rozhodovať aj bez ohľadu na environmentálne záujmy. "Hrozba nadobudnutia účinnosti nového banského zákona je na istý čas zažehnaná," povedal Gabriel Lešinský zo speleoklubu Drienka. "Do legislatívneho procesu sa môže vrátiť až v júni, dovtedy chceme získať podporné stanoviská ďalších domácich i zahraničných organizácií a združení. Pracujeme aj na vytvorení združenia právnických osôb na záchranu Slovenského krasu."

V prípade povolenia ťažby by na území došlo k nenávratnému poškodeniu jaskynného systému, ktorý je prepojený s maďarským národným parkom Aggtelek. Ťažba, plánovaná na asi tretine rozlohy Dolného vrchu, by zlikvidovala asi 250 jaskýň, priepastí a iných krasových útvarov. Dôsledky by sa prejavili aj na tamojšom hydrologickom systéme. Slovenský kras je biosférickou rezerváciou, ktorú v roku 1996 vyhlásilo UNESCO. Zámerom MŽP SR je vyhlásiť spomínané územie za národný park.