menšinových a regionálnych jazykov, vláda hneď začerstva aj schválila. (A mohla už týždeň skôr, keby Bugár s Csákym lepšie komunikovali a nevyrobili nedorozumenie, na ktorom SDĽ tentoraz nenesie žiadnu vinu.) Takisto vyzerá byť politicky uzavretá aj kauza fakulty pre maďarských pedagógov. Tej do definitívy zostáva iba to odhlasovanie vo vláde, ktoré by však malo byť po dohode na koarade iba formalitou. Samozrejme, od skutočnej definitívy je ešte vzdialenejšia jazyková charta, ktorá musí absolvovať ešte ratifikáciu v parlamente. Našťastie, SMK považuje túto svoju podmienku za splnenú schválením na vláde.

Na ukazovateli skóre požiadaviek SMK, ktorými podviazali svoju podporu novele ústavy, takto svieti už vcelku optimistický stav 2:1. A to je veru už úplne iné východisko, než bolo donedávna aktuálnych 0:3. Triviálna analýza oboch problémov by ukázala, aké zbytočné boli mesiace zvád a emócií, ktoré okolo charty i fakulty horeli veľkým plameňom. Keby od toho letného momentu, čo SMK spojila tieto otázky s ústavou, politici hneď vložili riešenie (s hrubým politickým zadaním) do rúk expertom, ušetrili by kus trpezlivosti, a možno i zdravia, svojich voličov. Alebo keby aspoň každú "medzinedohodu" okamžite nemedializovali... Najmä v prípade fakulty bola hádka celkom nezmyselná - tu nikdy nešlo o nič viac, než naformulovať jedno nezáväzné uznesenie a určiť k nemu akési finančné krytie. Vláda predsa nemôže rušiť akademické kruhy, takže ide naozaj iba o deklaráciu dobrej vôle.

Je pritom celkom možné, že ťažko vydolované skóre 2:1 by na ústavu aj mohlo stačiť. A teda že na hattrick, to jest čistý gól aj v kauze neidentifikovanej pôdy, ktorá je tou treťou podmienkou, v SMK už veľmi nebudú hrať. Signalizujú to nielen oslavné tirády Bugára ("charta je náznakom, že SLOVENSKO BUDUJE VEĽMI SILNÚ DEMOKRACIU"), ale aj naladenie verejnej mienky a jej mediálnych tvorcov. Tri podmienky proti ústave sa ešte ako-tak dajú prehltnúť, ale keby SMK novelizáciu skrečovala na jedinej téme, to by ťažko predávala azda aj vlastným maďarským voličom. Je evidentné, že blokáciu ústavy iba sólo podmienkou prevodu neidentifikovanej pôdy Bugár nemôže politicky ustáť. Nevraviac o tom, že SMK by si takto nesmierne zhoršila pozície aj v rokovaniach o reforme verejnej správy, ktorá je pre túto stranu skutočne tou najvyššou prioritou.

Zatiaľ neprekonateľným zátarasom na ceste ku kompromisu je - kto iný - minister Koncoš. S týmto človekom jednoducho neexistuje civilizovaná reč a SDĽ sa ho nemieni za žiadnu cenu vzdať. Pritom Pál Csáky, k doterajším postojom SMK priam prelomovo, už zrazu vidí aj takú možnosť, že by sa ústava zmenila tak, aby umožnila obciam narábať aj s majetkom, ktorý im nepatrí, ale bol im zverený zákonom. Po takejto úprave by, podľa Csákyho, už pre SMK bola prijateľná ponuka SDĽ na prevod zastavanej pôdy do vlastníctva obcí. Nuž, táto inovácia je už čosi úplne iného, než prevod správy vlastnícky neidentifikovanej pôdy na obce.

Problém isteže je, že napriek Csákyho slovám o prijateľnosti pre SMK, toto stanovisko sa zatiaľ celkom iste neteší sympatiám celej strany. Podpredseda József Kvarda včera presne toto riešenie označil za "neprijateľné, lebo nerieši záväzok vlády previesť do správy obcí pôdu bez určeného vlastníka". Veru má pravdu; nemohli by sa ale najskôr v SMK dohodnúť, aké je ich posledné aktuálne stanovisko, než začnú verejnosť obťažovať úplne protichodnými vyhláseniami?! Nechceme byť zlomyseľní, ale dlhé pôsobenie v tejto "slovenskej" koalícii už necháva svoje trvalé následky na SMK, ktorá politizovala doteraz s ďaleko najvyššou štábnou kultúrou.

Bude zaujímavé sledovať, či sa SMK dokáže vnútorne uzniesť až na takom úkroku, ktorým by prinútili SDĽ konečne k uzemneniu súdruha Koncoša. Tým, že majú dve svoje kauzy už "doma v špajze", sa Bugárovi a spol. otvára dosť široký priestor k šľachetným gestám. Novú ústavu krajina naozaj potrebuje. Aj keď inflácia rečí tohto typu z úst politikov už túto holú pravdu a nutnosť zmenila v neznesiteľnú frázu.