jeho balet deti Titanicu. Podpísal sa podeň ako autor hudby a libreta. Najnovšie pripravuje vo vlastnej produkcii a v spolupráci so Štátnym divadlom baletno-hudobný projekt Peter a Lucia. Libreto a hudbu napísal na motívy rovnomenného románu Romaina Rollanda. Pri jednej z pracovných ciest na východe sme sa s Dušanom Rapošom rozprávali nielen o pripravovanej premiére.

Čím vás oslovila téma?

- Tým, že je o smrti a nenaplnenej láske dvoch nevinných ľudí má silný kresťanský a humánny odkaz. Nazdávam sa, že dielo zaujme. Bude to také naše posolstvo zo sveta na začiatku nového milénia. Som rád, že pôjde práve z Košíc, lebo cítim, že tu mám dobré zázemie, publikum, keďže sem chodím 15 rokov s filmami.

O akú správu pôjde v prípade Petra a Lucie?

- O jedinú. Aby sme znovu vzkriesil boha dobra v človeku. Myslím si, že sme začali byť voči sebe strašné svine. Neviem to inak povedať. Z ľudí sa akoby stali hyeny. V príbehu nenaplnej lásky ide o výzvu v zmysle: nech v nás nikdy nezhynie žiadny Peter a Lucia. O tom by som chcel čo to povedať.

Ste veriaci?

- Som kresťan. Ale definujem to tak, že každý, aj vy môžeme byť takým malým chrámom božím. Keď v sebe máme boha dobra. Keď robíte dobré veci, nemusíte ísť do kostola, stačí keď ste sám sebe modlitbou. Preto v závere Petra a Lucie príde na javisko Kristus. Nejde o hlásanie náboženských filozofií, ale o deklarovanie ľudského dobra.

Aký bude realizačný tím ?

- Opäť medzinárodný. Český choreograf Libor Vaculík, americký dirigent, a budú sa na tom podieľať aj Francúzi. Začali sme už robiť nad partitúrou s kanadským dirigentom Larry Newlandom. Je to tiež vzrušujúce, lebo vzniká nová klasická vec. Rovnako ako pri deťoch Titaniku , kde som robil s americkým choreografom, teraz budem robiť s dirigentom. Čiže tam je určitá konvergencia. Dobre sa mi spolupracuje s americkými umelcami, pretože sú veľmi priamočiari. Vedia veci urobiť divácky atraktívne. Tak ako choreograf Christopher Ambroisse v Titaniku, vedel robiť veci zrozumiteľné pre diváka, preto sa nám podarilo dostať do divadla aj mladých ľudí.

Pôjde teda o vašu vlastnú produkciu?

- Snažíme sa projekt urobiť tak, aby sme čo najmenej zaťažili divadlo. Peniaze získame od partnerov. Ide nám o to, aby bol titul živý a divácky zaujímavý. Chceme priniesť divadlu výpravou, kostýmami a podaním divácky atrakatívnu vec. Tiež by som bol veľmi rád, keby sa sem podarilo pritiahnuť viac sponzorov. Vskutku obdivujem košických divadelníkov, že s takými malými peniazmi dokážu urobiť také nádherné veci. Úprimne sa klaniam všetkým. A pritom toto je druhá scéna v tejto krajine.

Fontána pre Zuzanu III je už dva roky v kinách, neláka vás opäť film?

- V rokovaní s nemeckým partnerom je filmová podoba životopisu slávnej bratislavskej kurtizány Márie. Zamýšľame urobiť film aj seriál. Scenár je hotový, závisí len, či sa dohodneme s nemeckým partnerom na peniazoch. Ide o toho istého, ktorý distribuuje aj Fontánu III. Ale v najbližšom čase budem robiť zrejme viac hudobných vecí.

Nemrzí vás to?

- Žiaľ, film sa dá robiť jedine s podporou zahraničných partnerov. Aj keď by som si želal, aby to nebolo tak, že v Košiciach točia Američania a Slováci robia len muklov. Želal by som si radšej, aby sme robili, hoci aj so zahraničným kapitálom a odviedli sme dobrú robotu. Aby tie tvorivé duše boli odtiaľto. Aby konečne dostali prácu. Lebo keď stratíme vo filme kontinuitu, niečo tu zhynie. Ako môže jestvovať krajina, kde sa tváre politikov stávajú pomaly slávnejšie ako tváre hercov, nie je to strašné? A viete prečo to tak je ? Lebo v TV už dávajú len politikov. Televízny šot z divadelnej premiéry nevidíte tak často, ak áno tak má iba necelú minútu. A potom pustia besedu troch vskutku tupých politikov, ktorí trepú dve hodiny. Namiesto toho by som radšej počúval dvoch inteligentných milých ľudí, ktorí by hovorili niečo krásne a múdre.

Takže vás politika nezaujíma ?

- Pre mňa za mňa, nech sa tam všetci zožerú. Môžem to kľudne povedať, pretože nikomu nepatrím. Nepodporoval ma ani Hudec, ani Kňažko, nikto z nich mi nedal ani korunu. Mám na vládnutie svoj vlastný model. Budem teraz trochu populistický, národ ma bude za to milovať. Hoci nechcem konkurovať politikom. Ja tomu totiž nerozumiem. Iba to tak cítim. Keby som robil politiku, mal by som v programe zrušiť politické strany, lebo žerú veľa peňazí. Potom nie je na zdravotníctvo, školstvo, hľadajú sa dôvody, prečo nie sú peniaze. Jedna vláda hádže problém na druhú. Toto sa bude stále opakovať. Veď len vykurovanie parlamentu stojí strašné peniaze. Nech si gazdovia radšej spomedzi seba zvolia najšikovnejšieho a ten má vládu na nejaké obdobie, má gazdov s ktorými sa radí a potom ešte malinkých gazdíkov až taký úlik. A keď sa tá ulica zhodne, že gazda je zlý, zvolia iného. Vyzerá to chaoticky, ale je to menší chaos ako to večné odporné lobovanie. A potom kultúra zdravotníctvo a školy ležia niekde úplne na boku. Radšej by som zvolil dvanástich mesiačikov, Mišo, Jano, Fero, vy sa mi zodpovedajte za ten rok. Preto sa nechcem nikam zaradiť.

Prikloniť sa niekam prináša výhody...

- Denne ma niekto oslovuje, denne by som mohol niekam vstúpiť. Mám isté meno, ktoré by sa dalo použiť. Mnohí by radi využili môj kredit u divákov. V momente, keď mi toto ľudia hovoria, už nimi pohŕdam.

S takýmito názormi zrejme grant na film nedostanete.

- Peniaze nie sú všetko. Radšej budem na projekty škriabať po piatich tisíckach od známych a od malých sponzorov. Mne to nevadí, možno takých nájdem tisíc, bude to lepšie riešenie. A potom budeme sedieť na premiére medzi kamarátmi, ktorí tomu ozaj chceli pomôcť. Nemusíme sa nikomu klaňať a nikomu ďakovať, do žiadnej lóže, len dirigentovi umelcom a orchestru.

Vaša predstava ideálu?

Keby vskutku bola vôľa aby slovenské umenie existovalo. Želal by som si aby kultúra jestvovala kvôli peknej divadelnej inscenácii , keby sa krútili aspoň dva-tri filmy do roka, bolo by to iné. Aby sa kopa peňazí nevyhadzovala na blbosti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.