štúdium skladby a dirigovania (u profesora Bystríka Režuchu). Je dirigentom a umeleckým vedúcim komorného orchestra Technik, hosťujúcim dirigentom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, hudobný režisérom SRo. Vlani v Mníchove naštudoval a dirigoval muzikál Sisi. Stál na čele orchestrov v mnohých európskych krajinách. Popri tom je stále aj aktívnym komponistom, má ocenenia z viacerých skladateľských súťaží. V štvrtok večer v Košiciach diriguje Mirko Krajči koncert z diel severských autorov Edvarda Hagerupa Griega a Jeana Sibelia.
Čím vás oslovil výber severských autorov? Dirigent si musí nájsť postoj ku všetkému, čo má orchester uviesť, ale predsa len sú autori, ku ktorým si človek nájde iný vzťah.
"Dramaturgiu určuje predovšetkým filharmónia, ale v spolupráci s dirigentom. Ja som dostal na výber severský program, alebo niečo iné. Dlho som neváhal. Títo autori sú pre mňa zaujímaví. Predovšetkým Sibelius svojou hĺbkou. Aj Griega robím rád, lebo sa z neho dá mnohé vytiahnuť, jeho muzika sa dá dobre tvarovať, nájsť v nej hĺbka. Možno je populárnejšia oproti Sibeliovi, ale keď sa dobre urobí, tak má veľa čo povedať poslucháčovi dielo jedného i druhého."
Určite je to pre vás zaujímavé aj z druhej stránky. Ste nielen dirigent, študovali ste aj kompozíciu, máte za sebou úspechy v skladateľských súťažiach. Dokáže vás dirigovanie takéhoto diela inšpirovať pri vlastnej tvorbe?
"Komponujem, ale dosť zriedka sa stáva, že by som sa niektorým dielom inšpiroval natoľko, že by som sa snažil napísať niečo podobné. Ja robím väčšinou diela, ktoré sú viacej duchovné. Hovorí sa tomu absolútna hudba. Niekedy sa stáva, že musím napísať aj čosi iné, preorientovať sa, aby som sa zasa mohol vrátiť. Ak ma čosi inšpiruje, tak skôr z hľadiska toho vnútorného. Nielen inštrumentácia, témy, ale práve to, čo je skryté pod pokrievkou, obalom. Práve Sibelius je autor, ktorý je v tomto smere mimoriadnym zjavom."
Mnohokrát ste stáli pred symfonickým i komorným orchestrom, pred speváckym zborom. Poloha dirigenta ako psychológa je určite zaujímavá. Robí sa lepšie s hráčmi - inštrumentalistami, alebo s interpretmi - spevákmi?
"Ťažko povedať. Závisí to od konkrétneho telesa, osôb, ktoré tam sú. V orchestri môžu sedieť typy, ktoré pôsobia vyslovene rušivo. Aj na svoje okolie. Ale to isté môže byť aj v zbore. Nerozlišoval by som to na orchester alebo zbor, ale na teleso, ktoré dokáže pracovať koncentrovane a to, ktoré je oveľa ťažšie primäť k takejto práci."
Ste mladý človek. Keď stojíte pred hráčmi, ktorí už spolupracovali s dirigentmi svetových mien, hviezdami, ale aj menej dobrými dirigentmi, možno ste niekedy mali pocit, že vás berú ako malého chlapca. Hlavne zo začiatku. Za aký dlhý čas alebo čím si dokáže dirigent vytvoriť autoritu?
"Posledný krát som bol v Košiciach ešte ako študent. Je samozrejmé, že keď človek príde ako študent, tak ho tak berú. Pokiaľ sa neprejaví spôsobom, že o ňom začnú uvažovať aj inak, ako o študentovi. Keď príde študent, orchester vie, že sa prišiel mnohému naučiť a je sympatické, keď nerobí prieky, ale pomáha mu v tom. S košickou filharmóniou mám veľmi dobré spomienky na študentské časy. Začiatky boli veľmi ťažké. Kedy orchester akceptuje dirigenta? Hovorí sa, že po prvých pár taktoch. Po 10 - 15 minútach vedia, s kým majú do činenia. Posudzovať dirigenta je, myslím, takmer výsostným právom orchestra. Nikto iný do toho tak nevidí. Majú skúsenosti s dobrými aj horšími dirigentmi."
Sólistkou košického koncertu je famózna mladá huslistka Júlia Fischer. Ide z nej fantastická energia. Vidno to na skúške, na koncerte je to ešte výraznejšie. Pôsobí aj na vás tak, akoby všetkých ťahala dopredu? Spolupracovali ste s viacerými sólistami, je v niečom výnimočná?
"Áno, je výnimočná v tom, že je taká, aká je, v takom veku, v akom je. Zriedka sa vída taký vyzretý umelec vo veku 17 rokov. Júlia vyšla ako zázračné dieťa, keď mala šesť rokov. Pri zázračných deťoch je riziko, keď ich okolie, rodičia, manažér vedú nesprávnym smerom. Tak, že keď prestanú byť dieťaťom, stratí sa všetka tá zaujímavosť, ktorá na dieťati bola. U Júlie to našťastie neplatí. V roku 1999 som ju počul na BHS, kde hrala Brahmsa a bol to mimoriadny výkon. Mala 16 rokov. Dnes dokáže Sibeliov husľový koncert, veľké dielo, zvládnuť nielen technicky, intonačne, tempovo, ale dodať k tomu vnútro, obsah, hĺbku. Všetko to obsiahnuť, je v tomto veku mimoriadne. Júlia to veľmi dobre zvládla."
Čo je pred vami, aký rok sa črtá?
"Táto sezóna vyzerá byť dosť hustá. Mám pred sebou nahrávky v rozhlase so Symfonickým orchestrom, na začiatku mája koncert v Bratislave, mal by som účinkovať aj na stredoeurópskom festivale koncertného umenia v Žiline. Ďalšie veci sú v jednaní."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
