skrýva obava z možnej odvety. Lenže informácia o tom, že na Družstve podielnikov v Ladomírovej v okrese Svidník na farme s hovädzím dobytkom už skoro dva mesiace netečie voda a pracovníci družstva ju nosia kravám vo vedrách, musí pochádzať od poriadneho zlomyseľníka. Pracovníčke na tejto farme Paulíne Čontošovej, aj ďalším pracovníkom riadne dlho trvalo, kým si dokázali spomenúť na vážnejšie problémy s vodou: "Kedy to vlastne bolo, keď nám v nedeľu poobede vypadla voda? Ale v pondelok poobede sme už dojili normálne." Zootechnička družstva Helena Sedláková tento výpadok vody časovo upresnila na - trojtýždňovú minulosť: "Žiadne takéto problémy sme nemali. Poruchy sa niekedy vyskytnú, ale také niečo?! Voda je predsa základ a mliekareň by od nás v takomto prípade mlieko ani neodobrala. Problémy máme ako každé iné družstvo, ale vodu máme, krmivá je dosť a naši pracovníci dostávajú výplaty vždy načas."

Družstvo v Ladomírovej má na tomto hospodárskom dvore vlastnú studňu a vodu z nej pre 350 kusov hovädzieho dobytka čerpajú "ponorkou". Porucha a prerušenie dodávky vody nastali kvôli prerezaniu kábla od ponorného čerpadla, ale polícia páchateľa doteraz neodhalila. Vedenie družstva to už ani príliš netrápi - o podobné drobné "zlodejčiny" nikdy nie je núdza. Momentálne sa skôr zaoberajú rozborom hospodárenia družstva, podľa ktorého aktíva majú v hodnote niečo vyše 22 miliónov Sk, z čoho majetok družstva tvorí niečo viac ako 11 miliónov Sk. K tomu treba prirátať ešte 3,5 milióna korún pohľadávok. Hoci družstvo v Ladomírovej nepatrí v okrese Svidník ani medzi príliš problémové, ani medzi popredné, takýto výsledok ich aspoň nestavia pod "damoklov meč" ohrozenia samotnej existencie. Tým skôr, že posledné tri roky družstvo hospodárilo s akým - takým ziskom. Predminulý rok si v Ladomírovej zaknihovali zisk okolo 450 000 Sk a v roku 2000 hospodársky výsledok aj so štátnymi dotáciami bol plus 208 000 Sk.

Družstvo sa orientuje na živočíšnu výrobu, hoci tá je stratová. Zodpovedá tomu aj skutočnosť, že stádo hovädzieho dobytka znížili z 800 na súčasných 350 kusov. V jednej maštali chovajú dojnice a v druhej kravy bez trhovej produkcie mlieka. "Na hektáre pôdy a na dotačnú politiku štátu je to akurát dosť," vyjadrila sa zootechnička družstva H. Sedláková, ale predseda družstva Milan Ruščák zo strategických zámerov prezradil aj niečo viac: "Chceme zvýšiť stavy hovädzieho dobytka a zriadiť ešte jednu maštaľ dojníc, pretože aj dotačná politika štátu je taká, že na mlieko sa poskytujú dotácie v plnej výške, ale na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka len 50 percent. Lákajú nás aj štátne peniaze, ale štátne ako štátne, za mlieko dostávame peniaze každý deň a pre nás je dôležité, aby sme ich mali na zabezpečenie každodenného chodu družstva."

Hoci živočíšna výroba na družstve v Ladomírovej je stratová, minulého roku za mlieko získali 1,5 milióna Sk. Nie najhoršia je aj dojivosť, ktorá v roku 2000 dosiahla 5000 litrov mlieka na dojnicu. Zootechnička H. Sedláková to pripisuje krmnej dávke, ktorú tvoria zložky zo sena, senáže a šrotu. Nárast dojivosti z niekdajších zhruba 4000 litrov na súčasných 5 000 litrov mlieka na dojnicu za rok možno prirátať aj na vrub nákupu 20 vysokoteľných jalovíc v júni minulého roku. Ale predseda družstva Milan Ruščák vidí príčinu aj v niečom inom: "Takáto dojivosť je aj vďaka menšiemu počtu kráv, takže sa o ne pracovníci môžu viac starať." Keby však mali skoro dva mesiace 350 kravám nosiť vodu vo vedrách, tak to by prišli aj o ruky.