Národného bezpečnostného úradu (NBU) pracoval v komunistickej Štátnej bezpečnosti, mal by z funkcie čo najskôr odísť. Najsmutnejšie na tejto oneskorenej a mimovoľnej sebareflexii je, že pravda zostáva pravdou nezávisle na osobe, ktorá ju hlása. A nezávisle aj na pozícii hlásajúcej osoby - ústavní činitelia pod pôsobnosť NBU nespadajú, takže vyzývať k odchodom môžu legitímne a naozaj do ľubovôle kohokoľvek.
Poverenie Vladimíra Benčeka vedením a vybudovaním NBU je ale naozaj prvostupňový škandál. To, že jeho angažmán v československej ŠtB sa prevalilo až po investigatívnom vložení sa médií, je azda doteraz vôbec najväčšia blamáž Ladislava Pittnera. Minister vnútra ako zriaďovateľ tohto integračne kardinálne dôležitého úradu mal povinnosť nechať si vylustrovať osobu, na ktorú preniesol časť zodpovednosti za budúcnosť štátu. Pittnerovo "nevedel som o tom" je tragické doznanie človeka, ktorého myseľ opantali Ivan L., Oleg T. a spol. tak dôkladne, že mu už asi v zásobe nezostali funkčné pamäťové bunky. Neustále táranie o rozrobených kauzách je vedľa tohto zlyhania šuvix - ak Benček nepohne Pittnerom, tak v tejto krajine už môže byť ministrom vnútra i vrece zemiakov.
Isteže, je asi premrštený predpoklad, že Benček, majúci za sebou už dlhoročnú prax aj po novembri °89, by vo svojej pozícii pracoval pre cudziu rozviedku. Hoci Langoš stále a správne tvrdí, že ŠtB bola priamo riadená sovietskymi službami KGB a GRU, tieto štruktúry či ich pohrobkovia svoje staré siete už temer naisto "neprevádzkujú". O to ale beží v tejto kauze až v druhom rade. Predovšetkým, na tomto superkľúčovom bezpečnostom poste musí byť človek s NENAPADNUTEĽNOU minulosťou a NESPOCHYBNITEĽNOU oddanosťou cieľom, na ktoré bol NBU zriadený.
Možno každému ani nedochádza, o čom je vlastne reč. Národný bezpečnostný úrad, zriadený teraz k 1.januáru, je nevyhnutnou podmienkou, ak sa má Slovensko stať členom NATO. Mal by pokrývať ochranu všetkých utajovaných skutočností a preverovanie osôb prichádzajúcich s nimi do styku, a to prísne podľa vnútorných predpisov Aliancie. Faktom je, že NBU v terajšom stave je iba akýmsi provizóriom, ktorý štandardom NATO stále nezodpovedá. Okrem iného aj preto, že úrad ešte podlieha ministerstvu vnútra. Zmeniť to má novela zákona o utajovaných skutočnostiach, ktorá je už nachystaná do parlamentu. Po tejto úprave by mal byť NBU samostatným dozorujúcim orgánom aj nad všetkými inštitúciami a firmami, vrátane súkromných, ktoré prídu do akéhokoľvek vzťahu s bezpečnostnými systémami štátu.
A pripravovaná zákonná novela presne vyšpecifikuje aj kritériá pre osoby, ktoré budú prichádzať do styku s informáciami "prísne tajnými", "tajnými" a "dôvernými" - pre každú kategóriu zvlášť. Zrejmé je jedno: momentálny šéf úradu, ktorý má tieto osoby raz preverovať, by podľa budúcich kritérií nemal prejsť ani najnižším stupňom "zasvätenia". Podmieňovací spôsob je tam preto, lebo v krajinách NATO ťažko hľadať precedensy. U nich nefungovali v minulosti totalitné tajné služby so zločineckými praktikami, pôsobenie v ktorých by zakladalo rovnaký typ nespôsobilosti, aká diskvalifikuje Benčeka.
Z hľadiska jeho celkovej osobnostnej vhodnosti preto vôbec nemôže byť určujúce, že "nepracoval v oblasti boja s vnútorným nepriateľom", čo je doslova škandalózna Pittnerova výhovorka. Delenie na "dobrých" a "zlých" eštebákov bolo totiž vymyslené pre filtráciu ľudí, uchádzajúcich sa o radové funkcie v polícii či dokonca aj tajných službách. Takto nastavená latka je však absolútne nedostatočná, ak je reč o takej vysokej a kľúčovej pozícii, do akej mal to šťastie a česť spadnúť Vladimír Benček.
Prezidentov názor, že by mal z funkcie čo najskôr odísť, preto zaslúži ocenenie aj bez sarkastického prídychu. Bývalý prominentný člen ÚV KSS, na rozdiel od bývalého väzňa komunistického režimu Pittnera, si asi lepšie uvedomuje neudržateľnosť situácie. Minister vnútra sa totiž, podľa dostupných signálov, ani veľmi nechystá rýchlo Benčeka stiahnuť z obehu a očí. Ak mu jeho neuveriteľné váhanie ešte chvíľu vydrží, začne sa veľmi intenzívne vnucovať myšlienka, že Pittner predsa len "o tom" čosi vedel a za podarenou nomináciou nie je iba ľahostajnosť a fascinácia Ivanom L. a spol...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
